Más información sobre el libro
Kniha sa zaoberá životom a dielom Vladimíra Sergejeviča Solovjeva (1853 - 1900), významného ruského religiózneho filozofa, básnika a teológa, ktorý ovplyvnil literatúru a filozofiu Ruska a predstavil antimarxistickú mesiášsku utópiu. Jeho religiózna filozofia sa začala formovať počas štúdia na Moskovskej univerzite. Po duchovnej kríze a období ateizmu prekonal negatívne obdobie a začal sa intenzívne venovať štúdiu prírodných a duchovných vied. Rýchlo dospel k názoru, že tieto vedy nedokážu uspokojiť duchovné hľadania. Ako tínedžer sa pod vplyvom Benedikta Spinozu zmenil a začal prednášať na univerzite. V roku 1875 získal štipendium na štúdium v zahraničí, kde sa venoval mystickej literatúre a teozofii v Londýne, vrátane štúdia gnózy a mystiky. Jeho cesta pokračovala do Egypta, kde sa cítil vedený "tajným volaním Sofie". Solovjev bol talentovaný orátor, a jeho prednášky v roku 1877 prilákali intelektuálnu elitu Peterburgu, kde prvýkrát verejne formuloval svoje učenie o relígii. Neskôr sa zblížil s Dostojevským, ktorý sa stal jedným z jeho ctiteľov. V centre jeho filozofie stáli Všejednota a Sofia, ktorú považoval za Boží Duch a Dušu sveta.
Compra de libros
Vladimír Solovjev a hľadanie večnosti, Ján Šafin
- Idioma
- Publicado en
- 2015
- Encuadernación
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nadie lo ha calificado todavía.
- Título
- Vladimír Solovjev a hľadanie večnosti
- Idioma
- Checo
- Autores
- Ján Šafin
- Editorial
- Futurum primum
- Publicado en
- 2015
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 325
- ISBN10
- 836305593X
- ISBN13
- 9788363055936
- Serie
- Categorías
- Etiquetas
- Temática filosófica
- Descripción
- Kniha sa zaoberá životom a dielom Vladimíra Sergejeviča Solovjeva (1853 - 1900), významného ruského religiózneho filozofa, básnika a teológa, ktorý ovplyvnil literatúru a filozofiu Ruska a predstavil antimarxistickú mesiášsku utópiu. Jeho religiózna filozofia sa začala formovať počas štúdia na Moskovskej univerzite. Po duchovnej kríze a období ateizmu prekonal negatívne obdobie a začal sa intenzívne venovať štúdiu prírodných a duchovných vied. Rýchlo dospel k názoru, že tieto vedy nedokážu uspokojiť duchovné hľadania. Ako tínedžer sa pod vplyvom Benedikta Spinozu zmenil a začal prednášať na univerzite. V roku 1875 získal štipendium na štúdium v zahraničí, kde sa venoval mystickej literatúre a teozofii v Londýne, vrátane štúdia gnózy a mystiky. Jeho cesta pokračovala do Egypta, kde sa cítil vedený "tajným volaním Sofie". Solovjev bol talentovaný orátor, a jeho prednášky v roku 1877 prilákali intelektuálnu elitu Peterburgu, kde prvýkrát verejne formuloval svoje učenie o relígii. Neskôr sa zblížil s Dostojevským, ktorý sa stal jedným z jeho ctiteľov. V centre jeho filozofie stáli Všejednota a Sofia, ktorú považoval za Boží Duch a Dušu sveta.