Más información sobre el libro
Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.
Compra de libros
Anton Šmotlák, Aurel Hrabušický, Filip Vančo
- Idioma
- Publicado en
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nadie lo ha calificado todavía.
- Título
- Anton Šmotlák
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Aurel Hrabušický, Filip Vančo
- Editorial
- Slovart (SK)
- Publicado en
- 2020
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 140
- ISBN10
- 8055643652
- ISBN13
- 9788055643656
- Serie
- Etiquetas
- No ficción, Arte / Cultura, Arte, Literatura eslovaca
- Primera publicación
- 2020
- Título original
- Anton Šmotlák
- Descripción
- Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.