Terézia z Lisieux

Január 1895. Neďaleko kozuba v rekreačnej miestnosti, jedinej vykurovanej izbe v karmelitánskom kláštore v Lisieux, sedia tri Modlila sa za neho i postila. Často obetovala rodné sestry - rehoľníčky: Paulína - matka Agnesa, sestra Mária a sestra Terézia. Zriedka sú takto spolu. Rozprávajú o rodine. Rozhovor vedie najmladšia - Terézia. Epizódky z detstva, ktoré živo vykresľuje, hrajú všetkými farbami. Sestry ju s nadšením počúvavjú.Oddych sa chýli ku koncu. Mária sa nakloní k Paulíne, ktorá bola vtedy predstavenou kláštora a pošepne jej: - Mala by si jej rozkázať, aby opísala svoj život, kým nie je neskoro.Takto vnikol 'Príbeh hriešnice, ktorá sa obrárila a umrela smrťou lásky', ako Terézia neskôr nazvala svoju autobiografiu.