Edita Steinová

Más información sobre el libro

Bola taká tma, že mohla cítiť, počuť, dokonca zavoňať iných ľudí, ale nevidela nikoho. Dnes v noci určite nie sú na oblohe žiadne hviezdy, myslela si sestra Benedikta, snažiac sa uvidieť aspoň kúsoček svetla. Drahý Bože, píše sa rok 1942! Kto by si pomyslel, že práve teraz sa môže prihodiť čosi podobné? Niekoľko hodín sa pohybovali veľmi plynulo. Desivé ticho naplnilo nepretržité klopkanie kolies vlaku narážajúcich na koľaje. Sestra Benedikta dokázala trochu pozbierať svoje myšlienky a modlila sa. Ďakujem Ti, Pane, že si mi dovolil byť tu so svojimi ľuďmi. Buď milosrdný...