Bookbot

Orava bez hraníc

Autores

  • Autores varios

Más información sobre el libro

Publikácia prezentuje dlhý komplexný vývoj územia, ktoré síce v minulosti historicky i faktograficky patrilo k regiónu Orava a bolo súčasťou Slovenska, ale po roku 1919 sa na základe plebiscitu stalo súčasťou Poľska. Najväčší rozmach v celkovom kontexte osídlenia oravského regiónu sa prejavil v období, keď sa Oravský hrad a k nemu prislúchajúce panstvo stalo súčasťou majetku významného rodu Thurzovcov. Práve v tomto období, v prvej polovici 16. storočia, vznikali i sídla, ktoré sa stali hlavnou témou vydanej publikácie. Lokality, ktoré sa v najstaršej histórii vyvíjali a postupne budovali na plnohodnotné dediny na území pôvodnej Oravskej stolice a panstva, boli historicky s Oravou späté až do prelomového roka 1919, ktoré v súčasnosti sú už neoddeliteľnou časťou Poľska, ale ktorých obyvatelia stále pociťujú ten dávny vzťah k rodným koreňom na slovenskom území a až do súčasnosti sa snažia udržiavať a rozvíjať tradície z minulosti, slovenskú reč a kultúru. Základnú líniu monografie tvoria časti: Mária Jagnešáková: Úvod Oľga Removčíková Peter Tomáň: Príroda Michal Čajka: Najstaršie dejiny Iveta Floreková: História obcí do roku 1848 Martin Chmelík: Dejiny obcí v rokoch 1848-1918 Milica Majeriková- Molitoris: Severovýchodná Orava v rokoch 1918-1945 Erika Kulášová: Hospodárstvo a pastierska kultúra Elena Beňušová: Výročné sviatky a zvyky Michal Čajka: Stavebné pamiatky Milica Majeriková-Molitoris: Slávni rodáci

Compra de libros

Orava bez hraníc, Autores varios

Idioma
Publicado en
2016
product-detail.submit-box.info.binding
(Tapa dura),
Estado del libro
Dañado
Precio
11,73 €

Métodos de pago

Nadie lo ha calificado todavía.Añadir reseña

Título
Orava bez hraníc
Idioma
Eslovaco
Formato
Tapa dura
Páginas
280
ISBN10
8089564127
ISBN13
9788089564125
Serie
Descripción
Publikácia prezentuje dlhý komplexný vývoj územia, ktoré síce v minulosti historicky i faktograficky patrilo k regiónu Orava a bolo súčasťou Slovenska, ale po roku 1919 sa na základe plebiscitu stalo súčasťou Poľska. Najväčší rozmach v celkovom kontexte osídlenia oravského regiónu sa prejavil v období, keď sa Oravský hrad a k nemu prislúchajúce panstvo stalo súčasťou majetku významného rodu Thurzovcov. Práve v tomto období, v prvej polovici 16. storočia, vznikali i sídla, ktoré sa stali hlavnou témou vydanej publikácie. Lokality, ktoré sa v najstaršej histórii vyvíjali a postupne budovali na plnohodnotné dediny na území pôvodnej Oravskej stolice a panstva, boli historicky s Oravou späté až do prelomového roka 1919, ktoré v súčasnosti sú už neoddeliteľnou časťou Poľska, ale ktorých obyvatelia stále pociťujú ten dávny vzťah k rodným koreňom na slovenskom území a až do súčasnosti sa snažia udržiavať a rozvíjať tradície z minulosti, slovenskú reč a kultúru. Základnú líniu monografie tvoria časti: Mária Jagnešáková: Úvod Oľga Removčíková Peter Tomáň: Príroda Michal Čajka: Najstaršie dejiny Iveta Floreková: História obcí do roku 1848 Martin Chmelík: Dejiny obcí v rokoch 1848-1918 Milica Majeriková- Molitoris: Severovýchodná Orava v rokoch 1918-1945 Erika Kulášová: Hospodárstvo a pastierska kultúra Elena Beňušová: Výročné sviatky a zvyky Michal Čajka: Stavebné pamiatky Milica Majeriková-Molitoris: Slávni rodáci