Más información sobre el libro
Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 – 1787) Kniha do problematiky mapovania uvádza čitateľov v historickom kontexte. Jedná sa o tajné mapy tzv. Prvého vojenského mapovania z rokov 1763 – 1787, kedy Kysuce ako súčasť tzv. Horného Uhorska boli v tej dobe súčasťou rakúskeho štátu. Jeho súčasťou boli tiež české krajiny vrátane Sliezska, jeho tešínsku časť, ktorá s Kysucami priamo susedí nevynímajúc. Autor venuje pozornosť i susednému Tešínskemu Sliezsku, hlavne problematike hraničných sporov tešínskych kniežat so slovenskými susedmi a výstavbe fortifikačných systémov na sliezsko-uhorskej hranici v okolí Jablunkova. Zachytené sú nielen historické, vojenské a politické aspekty vtedajšieho mapovania, ale i dobové technické postupy pri zaznamenávaní tvarov reliéfov, spôsob merania v teréne a následné zobrazovanie zemského povrchu v podobe dobovej kartografickej produkcie. Nemalý priestor je venovaný i topografickým záznamom, t. j. opisom jednotlivých kysuckých obcí vrátane dnešného mesta Čadca.
Compra de libros
Historická topografia Kysúc, Martin Turóci
- Idioma
- Publicado en
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nadie lo ha calificado todavía.
- Título
- Historická topografia Kysúc
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Martin Turóci
- Editorial
- Kysucké múzeum v Čadci
- Publicado en
- 2010
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 208
- ISBN10
- 8096944592
- ISBN13
- 9788096944590
- Serie
- Etiquetas
- No ficción, Tema histórico, Historia, Siglo XVIII, Cartografía, Kysuce, Topografía
- Descripción
- Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania (1763 – 1787) Kniha do problematiky mapovania uvádza čitateľov v historickom kontexte. Jedná sa o tajné mapy tzv. Prvého vojenského mapovania z rokov 1763 – 1787, kedy Kysuce ako súčasť tzv. Horného Uhorska boli v tej dobe súčasťou rakúskeho štátu. Jeho súčasťou boli tiež české krajiny vrátane Sliezska, jeho tešínsku časť, ktorá s Kysucami priamo susedí nevynímajúc. Autor venuje pozornosť i susednému Tešínskemu Sliezsku, hlavne problematike hraničných sporov tešínskych kniežat so slovenskými susedmi a výstavbe fortifikačných systémov na sliezsko-uhorskej hranici v okolí Jablunkova. Zachytené sú nielen historické, vojenské a politické aspekty vtedajšieho mapovania, ale i dobové technické postupy pri zaznamenávaní tvarov reliéfov, spôsob merania v teréne a následné zobrazovanie zemského povrchu v podobe dobovej kartografickej produkcie. Nemalý priestor je venovaný i topografickým záznamom, t. j. opisom jednotlivých kysuckých obcí vrátane dnešného mesta Čadca.