Más información sobre el libro
Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.
Compra de libros
Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939, Pavol Matula
- Idioma
- Publicado en
- 2012
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa blanda)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Rozdelené Kysuce: Zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 - 1939
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Pavol Matula
- Publicado en
- 2012
- Formato
- Tapa blanda
- Páginas
- 112
- ISBN10
- 8374905344
- ISBN13
- 9788374905343
- Serie
- Etiquetas
- No ficción, Tema histórico, Siglo XX, Polonia, Kysuce
- Calificación
- 5 de 5
- Descripción
- Aj v súčasnosti sa v slovenskej historiografii nájdu oblasti, ktorým sa nevenuje žiadna, respektíve len minimálna pozornosť. K takým oblastiam slovenských dejín patrí aj zabratie severných Kysúc Poľskom v rokoch 1938 – 1939. Čitateľ bude mať možnosť nazrieť do zákulisia vzniku sporu, sledovať jeho priebeh a dôsledky pre slovensko-poľské vzťahy, pre postihnutý región, najmä však pre obyvateľstvo rozdelených obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, ktorých časti sa stali na 9 mesiacov súčasťou iného štátu. Keďže skúmaná problematika bola dosiaľ vo veľkej miere obchádzaná slovenskou aj poľskou historiografiou, práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene slovenskej a poľskej proveniencie, kroniky, dobovú tlač a výpovede pamätníkov. Z literatúry to boli najmä spomienkové práce účastníkov sledovaných údalostí a odborné texty historikov Ladislava Deáka, Ivana Žilinčíka, Róberta Stenchláka, Milice Majerikovej, Mečislava Boráka a Marka Deszczyńského.