Más información sobre el libro
Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.
Compra de libros
Zakázaná ríša, Jan Jacob Slauerhoff
- Idioma
- Publicado en
- 2006
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Tapa dura)
Métodos de pago
Nos falta tu reseña aquí
- Título
- Zakázaná ríša
- Idioma
- Eslovaco
- Autores
- Jan Jacob Slauerhoff
- Editorial
- Európa
- Publicado en
- 2006
- Formato
- Tapa dura
- Páginas
- 168
- ISBN10
- 8089111114
- ISBN13
- 9788089111114
- Serie
- Etiquetas
- Ficción, Novelas cortas, Literatura neerlandesa
- Primera publicación
- 1932
- Título original
- Het verboden rijk
- Calificación
- 4 de 5
- Descripción
- Otázka stotožnenia v Zakázanej ríši má filozofický základ a súzvučí s pochybnosťami o štatúte ľudského bytia, čo je dlhodobo rozvíjaná téma v dejinách európskeho myslenia. Slauerhoff vo svojej literárnej úvahe o predpokladoch existencie využíva Camoesov životopis a romantickú legendu o ňom, ktorú spoznal počas pobytu v Macau v roku 1926, vrátane návštevy jaskyne, kde pravdepodobne písal svoje dielo. Román prekračuje hranice nizozemskej kultúry a stal sa svetovou literatúrou. Pre moderného čitateľa, zvyknutého na radikálne postupy, zmeny rozprávačských perspektív a imaginárne cestovanie, môže Slauerhoffov román predstavovať podnetnú iritáciu. Existenciálne chápanie exotiky je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým; zmyslové opisy vzdialených krajín vedú k vciťujúcemu poznávaniu. Slauerhoff neponúka len romantizujúci obraz Orientu, ale jeho evokácie východoázijského prostredia a mentality, najmä v príbehu o bezmennom telegrafistovi, sú mnohovrstevné a problémové. Kritizuje "orientalizmus" ako stereotypnú západnú víziu Východu. Autor, ako výborný pozorovateľ a psychológ, dokáže vytvoriť komplexnú predstavu zobrazeného sveta v literárnej skratke, za ktorou sa skrýva veľký literárny talent a skúsenosti znalca cudzích kultúr.