Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu

Monografia poskytuje pohľad na tvorbu jedného z predstaviteľov slovenského nadrealizmu, ktorý sa aktívne podieľal na zrode a aktivitách skupiny, no neuplatňoval jej postuláty v čistej podobe. Sleduje genézu Bunčákovho básnenia, pričom kontinuita a plynulosť sú identifikujúcimi znakmi jeho písania, ktoré sa vyhýba extrémom budovateľskej poézie. Interpretácia básní je prepojená s širším kontextom kultúrneho a spoločenského ovzdušia v čase avantgárd. Autor sa podrobne venuje vzniku slovenského nadrealizmu a politickým súvislostiam, pričom niektoré názory sú prezentované jednoznačne. Hoci sú protikladnosti vo vzťahu k predstaviteľom katolíckej moderny preukazné, autor podlieha rétorike reálneho socializmu, ktorá politizujúce zložky preceňuje. Prínos Vlnkovej knihy spočíva v analýze konkrétnych textov Bunčáka, ktorá ukazuje autora ako zrelého interpretátora, schopného vyvážiť odstup a emočné zaujatí. Vlnka vníma dielo Pavla Bunčáka ako trvalú hodnotu, rozpoznateľnú aj mimo historického kontextu. Cenná je aj schopnosť autora pracovať s textami francúzskeho surrealizmu v origináli. Monografia úspešne kombinuje synchronický pohľad s diachronickým, pričom zrozumiteľné vysvetlenia súvislostí robia dielo prístupným nielen pre milovníkov Bunčákovej poézie, ale aj pre pedagogickú prax na vysokých školách.