Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica.
Ktorá generácia bude tou poslednou? Prosperita uprostred Európy trvá len pár desiatok rokov. Z dnešného pohľadu sa to môže zdať ako dlhý čas, ale z historického hľadiska ide o krátke obdobie – a z geologického len o okamih. Žijeme na hrane pokroku a slobody, ale bez radikálneho zvýšenia povedomia o rizikách, ktoré môžu postihnúť už naše deti a ich potomstvo, je budúcnosť ľudstva veľmi otázna. Analytik globálnych rizík Juraj Mesík píše o hrozbách, ktoré na nás striehnu za každým rohom, a vo svojich predapokalyptických textoch ukazuje predovšetkým to, aké dôležité je myslieť na nemysliteľné a zvyšovať tak šance na život aj pre nasledujúce generácie našej civilizácie.
Na jar 2014 Rusko anektovalo Krym, rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, kde okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. V tom istom čas sa pokúšalo rukami svojich miestnych pomáhačov vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny – od Charkiva na severovýchode po Odesu na juhozápade. Ruský vodca Vladimír Putin v tom čase s entuziazmom rozprával o tom, že je na spadnutie vznik nového štátu Novorossija (Nové Rusko). Ten by mal odrezať zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru, obrať ju o obrovskú časť jej ekonomického a ľudského potenciálu. Odpor ukrajinských občanov tieto plány prekazil a nijaké ďalšie „ľudové republiky“ ani Novorossija nevznikli.Rozpínavý kremeľský režim sa svojich šialených imperiálnych plánov nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány Kremľa na „blitzkrieg“ však stroskotali, Ukrajina už viac ako rok hrdinsky odoláva vražednej invázii z východu a karta sa začína obracať. Namiesto kremeľských halucinácií o víťazstve „ruského sveta“ sa začalo vážne diskutovať o možnosti rozpadu súčasného ruského štátu v dôsledku vnútorných turbulencií po porážke vo vojne. Ak sa tak naozaj stane, čo by mal podniknúť okolitý svet, najmä demokratický Západ? Otázka znie – kto dnes potrebuje takého agresívneho a nezodpovedného aktéra medzinárodných vzťahov ako Ruská federácia?Juraj Mesík sa vo svojej knihe zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska po porážke v imperiálnej vojne proti Ukrajine. Polemický charakter autorových úvah o možných scenároch je zjavný. Nech už to však s možným rozpadom Ruskej federácie dopadne akokoľvek, historickou analýzou podložené úvahy autora o tom, že Západ tentokrát nesmie sedieť so založenými rukami ako nečinný pozorovateľ by mali byť určite vyslyšané.
Listy Nanukovi sú exkurziou do človečích dejín. Kniha prináša dvadsaťštyri listov, ktoré v rokoch 2010 až 2019 písal otec svojmu malému synovi, aby tak zaznamenal dobu, v ktorej chlapec vyrastal. Nie je to však žiadna reality show a ani veľmi veselé čítanie, rozprávanie je však autentické a pravdivé – a to občas bolí. Je to dokument a diagnóza našich mnohých zlyhaní. Len pri správnej diagnóze je totiž možné navrhnúť správnu terapiu. Ambíciou knihy je dať nádej a podporiť veľké vzopätie nás, dospelých, za záchranu všetkých Nanukov a ich generácie. Slová nás však nezachránia, treba prejsť k činom. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí sa hlásia o svoje práva. Nehádžme im polená pod nohy, ale pomôžme im napraviť čo sa dá.
Autor preukázal dlhoročné odborné skúsenosti z pôsobenia vo viacerých afrických krajinách a vytvoril tematicky hutný, no pútavý a čítavý text. Široký tematický záber knihy reaguje napríklad aj na dôsledky potravinovej krízy, ropného zlomu a populačného rastu v Afrike, na kolonializmus, problémy korupcie a nekompetentnosti elít či aktuálnu hospodársku spoluprácu s Čínou. Otázky, ktoré kniha ponúka, by si mal klásť každý, komu nie je ľahostajný osud afrického kontinentu a chce vedieť viac aj o pôsobení Slovákov a Čechov v tomto prostredí.
Zamyslenie sa rôznych generácii nad vplyvom koronakrízy na spoločnosť a uvažovanie o zmenách, ktoré priniesla. přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.
Dielo Juraja Mesíka nie je knihou o Rusku, hoci obsahuje množstvo údajov, faktov a úvah o tejto pozoruhodnej krajine. Nie je to systematický prehľad dejín Ruska, ani vyčerpávajúce rozprávanie o vývoji ruskej spoločnosti. Autor si stanovil iné zadanie priblížiť čitateľovi obraz Ruska objavujúci sa v početných mýtoch o ňom. Je to kniha venovaná mytologickým naratívom o Rusku, ich vecnému obsahu, okolnostiam ich vzniku. Je to slovenské zrkadlo nastavené ruskej národnej mytológii. Autor sa v knihe zamýšľa nad tým, prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov, prečo dokážu aj dnes oslovovať publikum v mnohých štátoch vrátane Slovenska.
