Klára Jarunková Libros

Hlavným problémom tejto novely je nielen poznávanie disharmónie okolitého sveta zo strany mladého človeka, ale aj neúprosné poznávanie disharmónií vo vlastnom vnútri...

11 cestopisných príbehov opisuje rozkvitnuté more, dedinu Taínov, kubánskych Indiánov, ríšu krokodílov, starý krásny Trinidad, jeden dom pri Havane...

Všetko, čo Klára Jarunková napísala, našla v živote, okolo seba. Vo všetkom, čo napísala, teda aj v rozprávkach, je aj kúsok vlastných zážitkov a skúseností. Rozprávky Kláry Jarunkovej nie sú o princoch a princeznách, ale o dnešných deťoch, nie sú o drakoch, čo žerú princezné, ale o psíkoch a mačičkách, čo hľadajú priateľov aj medzi ľuďmi. Sú aj o tom, že deti a dospelí si majú navzájom rozumieť, že ich nemajú spájať len veci, ale najmä skutočné ľudské slovo, reč. Preto sú to rozprávky nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Táto knižka vyšla prvýkrát v roku 1960. Vtedy boli deťmi vaši starí rodičia. Bola tiež prvou knihou pre deti, v ktorej ich nevychovávali dospelí, ale príbeh rozprával sám chlapec. Vďaka jeho „hrdinstvám“ spoznáte svet úplne odlišný od toho, v akom žijete v súčasnosti. Vtedy naša krajina nebola samostatným štátom, ale spoločným pre Česko i Slovensko. V obchodoch sme neplatili eurami, ale československými korunami, a v škole žiaci oslovovali učiteľov súdružka a súdruh. Vaši rovesníci vtedy ani len nesnívali o mobilných telefónoch či tabletoch, dokonca neexistovali ani automatické práčky. No podobné huncútstva, aké povymýšľali Miroslav Fazuľka a jeho na svete najlepší kamarát Mišo Juran, určite zažívate aj dnes. Lebo priateľstvo, humor a smiech budú deti potrebovať vždy. Aj keď sa z nich stanú dospelí. 7. vydanie

Oľga Plomcová je jedináčik a navštevuje 9. ročník na ZŠ. Veľmi rada kreslí a rada chodí na krúžok výtvarnej výchovy. Oľga má rada deti, čo sa prejavilo aj na jej vzťahu k deťom od susedov. Tieto deti Soňka, Rudko a Petrík majú rodičov, čo sa o ne nestarajú. Oľga ich ľutuje, preto ich zoberie niekedy na prechádzku alebo sa s nimi hráva. Raz sa s otcom vybrala na výstavú obrazov, práve tam stretla 2 chlapcov Imra a Šaňa. Neskôr sa s nimi skamarátila hlavne s Imrom. S Evou sa rozhodli, že pôjdu do 12 ročenky. Oľga súhlasila s návrhom Evi, že ak spraví iba 1 skúšku tak ta druhá odmietne a obé pôjdu na inú školu. Po vyhlásení výsledkov skúšky zistili, že Oľgu prijali ale Evu nie . Oľga dodržala slovo a odmietla miesto do 12-ročenky. Medzi tým sa skončilo priateľstvo s Imrom a bolo jej to veľmi ľúto, že sa jej neozval. Oľga bola smutnám, že Soňu neuvidí aj Rudka, pretože ich mama sa priotrávila plynom. Jediný Petrík ostane s otcom. Oľga po všetkých trápeniach, ale aj radosti oslávila 15. narodeniny, na ktorých Sonke sľúbila, že jej bude posielať obrázky do detského domova.

Román približuje rôzne posplietané príbehy niekoľkých rodín z malého stredoslovenského mesta, pre ktoré tou meteorologickou búrkou v ich súkromnej uzavretej klíme bol rozvod. Psychologicky opísane zložité situácie, keď sa dve bývalé priateľky, dospievajúce dievčatá z dvoch kedysi blízkych rodín, denne stretávajú v jednej triede, pričom otec jednej z nich sa oženil s matkou druhej.

Román z období Slovenského národního povstání.

Autobiografické zápisky horehronského mládenca, ktorý sa bizarnou náhodou stal talizmanom bulharského cára Ferdinanda Coburga a v jeho službách strávil desať rokov na cestách po Európe. Po návrate domov na Horehronie sa pustil do rôznych povolaní, vozil ľudí na taxíku, ale aj chatárčil na Trangoške. Prvú časť tvoria autentické pamäti Júliusa Chudíka, druhú napísala jeho dcéra Klára Jarunková. Kniha vychádza pri príležitosti 100. výročia narodenia Kláry Jarunkovej.

přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.

V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži....

Hlavný hrdina Paľo je na hranici dospievania a prechádza zložitým procesom poznávania samého seba. Uteká z Karambuly, pretože sa nechce podriadiť pretvárke a malomeštiackym manierom starej mamy. Pri stretnutí s milodarmi, náhodnými dedinskými rovesníkmi spoznáva, že, jak říká, neušiel som ja pred karambulou, ako sám sebe aj iným bulíkam. Ušiel som pred tým podliakom, na ktorého som sa tam premenil z vlastnej vôle a zbabelosti. Lebo som si myslel, že sa ho zbavím útekom.

12-14 anni, l'età dei ragazzi della scuola media: un'età psicologicamente difficile, fatta di ansie e di attese, di selvaggi pudori, di inattesi problemi, di gioia di vivere e di "magiche" malinconie. Un mondo difficilissimo da capire anche nella chiave dei nostri ricordi lontani. IL VENTO SULL'ERBA NUOVA, quattro volte premiato sul piano internazionale, è il libro nel quale Klara Jarunkova, riesce a trasformare in romanzo, nella toccante vicenda di due fratelli, l'atmosfera dell'adolescenza. Una vicenda lontana dalle megalopoli, lontana quindi da innaturali condizionamenti e conseguentemente vista nel quadro ottimale dell'età evolutiva. IL VENTO SULL'ERBA NUOVA è, in fondo, il nostro libro autobiografico, specchio di adolescenze diverse, un facile modo di comunicare con i ragazzi; un libro di poesia scritto senza sbavatura sentimentale, stringato, vero. "Un libro fatto per i ragazzi dai 12 ai 14 anni che si ritroveranno nei sentimenti e nei problemi mai sbandierati", ma affrontati con una semplicità e una naturalezza che accomuna nel racconto, esseri umani, animali, natura, in una vita spesso dura, talvolta feroce, sempre piena di dignità e di coraggio. Una vita sincera.

Román Kláry Jarunkovej čierny slnovrat je vlastne prvou knihou v našej umeleckej literatúre, ktorá si podrobnejšie všíma život v okupovanom centre Povstania. Udalosti, ktoré dnes už vnímame ako historické a heroické, zobrazuje autorka v podobe, ako sa premietali do života jednoduchej banskobystrickej rodiny, troch dcér, z ktorých jedna je ešte iba dieťa, a ich obetavej matky, symbolu životnej sily, ktorá pomohla nášmu človeku, aby sa s čistým štítom dočkal víťazstva, dosiahnutého i jeho zásluhou. Sugestívne vykreslenie atmosféry ťažko skúšaného mesta, výrazné charaktery a pútavosť jednotlivých príbehov, ktoré Jarunková skúsené spája do románového celku, sú zárukou nevšedného čitateľského zážitku z tejto knihy.

Jarunková má schopnosť dívať sa očami mladého človeka na problémy každodenného života. V knižke Tiché búrky sú to problémy, s ktorými sa stretajú po matkinej smrti štyria súrodenci Bobroveckí. Osudy jednej rodiny podáva autorka prostredníctvom rozprávača - Martina, šestnásťročného študenta priemyslovky. Detskí a mladiství hrdinovia okolo neho sa vedia preniesť ponad mnohé životné ťažkosti a v ich prekonávaní nachádzajú čaro a krásu. Svet detí i dospelých je vykreslený realisticky vierohodne a štylisticky presvedčivo, so zmyslom pre jazykové ozvláštňovanie a nenásilný, prirodzený humor.

Příhody, skutky a úvahy dvou nerozlučných kamarádů, žáků VI. b. třídy, kteří jsou nadáni nejen chutí k životu a snahou objevovat svět, ale dovedou se naň dívat po svém a uvádět tím starší lidi v rozpaky a údiv.

Táto próza je výsledkom zaujímavého stretnutia s exotickou nepálskou realitou a kultúrou. Cesta k Himalájam, príroda a historické pamiatky zanechali v autorke hlboké a trvalé dojmy, o ktoré sa delí s čitateľom.

Novela o přátelství malé holčičky z města a kocourka Tomáše.

Ráno v jeden zimný studený deň sa starý pán Hronec vyberie na prechádzku, rozhýbať skrehnuté kosti. Dedko ide ka jazeru pozrieť ryby, svoje letné kamarátky. Chce vedieť, ako si žijú, zakované pod ľadovým príkrovom. Či im vôbec dakto vysekal v ľade diery, aby mali vzduch. Z drevárne si vzal metlu a sekeru. Kochá sa nádhernou snehobielou krajinou, keď tu zrazu zazrie psa. Na snehovom kopci sedel pes. Dlhými prednými nohami sa zapieral do snehu. Zdola dedko jasne videl na mocných labách aj čierne pazúry. Mierne sklonená hlava so vztýčenými ušami svedčila o tom, že pes už dlho pozoruje dedka na ľadovej ploche.