priatelia Vždy a znova vás stretávam. Prichádzate, keď nevolám a búchate ostošesť. Zjete mi aj to posledné z nachystanej večere. Vaše kroky poznám naspamäť. Aj výčitky. I pochvalu, keď sa nájde dôvod hodný uznania. Vo svojom tvrdení bývate neoblomní. Dni by aj bez vás šli. A predsa čakám hovor i to vaše „Ako sa mi máte? Prečo dnes ešte nevoláte?" Často sa mi zdá, že ste kúsok mňa i chýbajúci dielec môjho ja ste práve vy. Drahí priatelia.
Zuzana Laurinčíková Orden de los libros (cronológico)
