Ladislav Nádaši Jégé Orden de los libros

Prozaik Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940) má v generácii slovenského literárneho realizmu výnimočné postavenie. Prívrženec naturalizmu nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti, o ktorých je presvedčený, že vyplývajú z našej povahy, pretože je v nej ešte veľa zvieracieho a málo ľudského. Demonštruje to na situáciách, kde v jeho postavách prevláda sexuálna pudovosť a nie sú schopné racionálneho či etického odstupu. Jégé, voľakedy čítankový autor, je v skutočnosti tvorcom diel, v ktorých sa brutálne otvorene a presvedčivo črtá ľudská "príroda", teda my sami, v polohách, o ktorých sa jeho generační druhovia zdráhali vypovedať.

Literárna tvorba Nádašiho je veľmi rozsiahla. V tomto výbere sú zastúpené len dve diela: Svätopluk a Kuruci. V povesti Kuruci použil námet z 18. storočia a opísal v nej boje odbojných uhorských šľachticov proti cisárovi. Úpadkové typy zemanov postavil do protikladu s predstaviteľmi krajšieho a spravodlivejšieho sveta v podobe Sabíny Byvarovej a Marcela Strážnického. V románe Svätopluk predstavil najväčšiu postavu našich dejín, ktorá tu vystupuje ako neobyčajne schopný a statočný. Svetka jeho činnosť smeruje k povzneseniu a posilneniu národného povedomia.

Knihu tvoria historické novely, ktoré spája prístup k dejinám, človeku a svetu vôbec. Jégé históriu odpatetizoval, odsviatočnil a ukázal ju v celej brutalite ľudského správania i v krutých historických okolnostiach, v ktorých sa toto správanie realizovalo. Akékoľvek drsné sú však obrazy života kreslené Jégém, má jeho prozaické umenie i poloho poetickú, polohu takmer básnickú. Jej vlastným žriedlom sú kladné hodnoty ľudskej povahy, láska, obetavosť, nezištnosť. Znovu sa o tom presviedčame pri čítaní najmä noviel ´talianskych´, plných násilia, ale aj podivuhodnej lásky, obetujúcej sa niekedy až do sebazničenia.

Výber z článkov, statí, kritík, a korešpondencie Ladislava Nádaši-Jégé o literatúre aj človeku. Zostavil, edične pripravil, doslov a poznámky napísal Vladimír Petrík.

Dedinské poviedky. Výber zostavil, poznámky a doslov napísal Vladimír Petrík.

V ďalšom, v poradí už štvrtom zväzku próz – romány Cesta životom, S duchom času, krátke prózy – nám Jégé spostredkúva poznávanie sveta inteligencie v slovenských mestečkách i na vidieku. V najznámejšiem, historicko-filozofickom diele Cesta životom sa autor, dolnokubínsky lekár, s nezvyčajnou ostrosťou a otvorenosťou púšťa do zápasu s dvojtvárnosťou, príživníctvom, sebeckosťou, s nemorálnosťou oravskej smotánky a slovenského malomesta. Osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a etiky vládnucich vrstiev a odrodilej inteligencie. Bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva. Popri nezmieriteľnej kritike obžerstva, kartárstva, kupčenia so ženami, finančných a volebných podvodov nájdeme v Jégého románe polohy hlbokej lásky a súcitu s blížnymi.

Historické romány Ladislava Nádaši-Jégého Adam Šangala (1924) a Svätopluk (1928) majú v modernej slovenskej próze trvalé miesto. Zaisťuje im ho mohutná evokácia zašlých čias, živá bezprostrednosť a plasticita v zobrazení ľudí a v neposlednom rade autorov vyhranený názor na dejiny a na človeka v nich. Jégé nemá ambíciu ilustrovať historické deje, on pozorne sleduje, ako sa správa človek v tej-ktorej dobe, ako sa prejavujú jeho vlastnosti a či ich determinuje.