Bookbot

Juraj Činčura

    1 de enero de 1938
    Juraj Činčura
    Encyklopédia Zeme
    Sopky v dejinách
    Životopis zeme
    História oceánov
    Hlavné mestá európskych štátov
    Potopa sveta - Mýtus alebo historický fakt?
    • Potopa sveta - Mýtus alebo historický fakt?

      • 288 páginas
      • 11 horas de lectura

      Geológ a geograf Juraj Činčura pozbieral mýty, legendy aj fakty na tému biblická potopa sveta a hľadá odpovede na dodnes nezodpovedané otázky – kto, kedy, kde a prečo ju „zapríčinil". Príbeh potopy sa začína odvíjať v poľadovej dobe v krajinách ležiacich medzi Perzským zálivom a Kaspickým aj Stredozemným morom. Ľudia obývajúci tieto končiny zmenili svoj spôsob života a namiesto zberu plodín či lovu sa stali pastiermi a poľnohospodármi. Jedným z nich bol možno aj čestný a spravodlivý Noach. Pri stavbe archy síce utŕžil veľa výsmechu a poníženia, no napokon spolu so zvieratami na troch palubách plavidla a s celou rodinou šťastlivo prežil potopu - údajne najväčšiu katastrofu ľudstva. Bola to potopa sveta, alebo len lokálna potopa, ktorá miestnym pripadala ako svetová? Bola jedna, bolo ich viac? Mal potopu sveta na svedomí Zeus, Hospodin, vo svete Sumerov Enlil, alebo bola príčinou kométa či cunami?

      Potopa sveta - Mýtus alebo historický fakt?
      4,0
    • História oceánov

      • 360 páginas
      • 13 horas de lectura

      Národy a štáty, obyvatelia všetkých kontinentov, majú svoju históriu, rovnako ako modré oceány, ktorých rozloha prevyšuje súše. Zem je preto známa ako modrá planéta. Spoznáme prvú dažďovú kvapku, ktorá dopadla na starý sopečný popol, a názory ľudí na vodu od praveku po súčasnosť, vrátane ich úcty a viery v jej zázračné vlastnosti. Oceány sa neustále vyvíjajú a pohybujú na litosférických platniach, čo vedie k zemetraseniam, cunami a sopečnej činnosti, ktoré spôsobujú straty na životoch a materiálne škody. Zistíme aj o tropických búrkach, hurikánoch a tajfúnach, ktoré devastujú kontinenty. Objavíme odvážnych moreplavcov a objaviteľov, ktorých predchodcami boli legendárni hrdinovia a bohovia z Mezopotámie a Egypta. Dozvieme sa o prehistorickom oceáne Tethys, ktorý nahradil Indický oceán, a o tom, ako Atlantický oceán oddelil Ameriku od Európy a Afriky. Tichý oceán a jeho dno vytvorili Ohňový prstenec plný prírodných katastrof. Na dno morí sa ukladali sedimenty, ktoré sa stali stavebným materiálom pre budovy, skrášľujúce ulice a námestia. Široká škála prírodných procesov v oceánoch a ich súvislosti s osudmi ľudskej spoločnosti robia toto dielo významným príspevkom k literatúre faktu.

      História oceánov
      4,4
    • Životopis zeme

      • 432 páginas
      • 16 horas de lectura

      Kniha slovenského geológa a geografa prináša príbeh planéty Zem, ktorá má už štyri a pol miliardy rokov. Zhodou mnohých okolností na nej panujú výnimočné podmienky, ktoré umožnili vznik života, hoci, ako ukazuje, mnohokrát bol na pokraji vyhynutia. Autor prináša pútavý prehľad toho, ako sa s rastúcim množstvom poznatkov menili naše predstavy o Zemi. Opakovane odkazuje na mytológiu aj svet náboženstiev, ktoré konfrontuje s vedeckým pohľadom. Venuje sa všedným dňom Zeme a opisuje púštne, trávnaté či zalesnené oblasti, ktoré sú výsledkom procesov trvajúcich tisícky rokov, ale aj obdobia náhlych zmien, keď vyčíňajú živly a ohrozujú nás prírodné katastrofy ako ničivé vetry, búrky, ale aj zemetrasenia či výbuchy sopiek sprevádzané tsunami. Geológia aj geografia spolu úzko súvisia, autor prerozprával celé dejiny planéty od jej praveku, trvajúceho v geologickom svete štyri miliardy rokov, cez starovek, stredovek a novovek Zeme, ktoré na rozdiel od podobných termínov spájaných s ľudskou spoločnosťou opisujú čas meraný v miliónoch rokov.

      Životopis zeme
      4,2
    • My dnes žijeme vo vulkanicky nečinnej strednej Európe, no vo vzdialenejšom svete sa ustavične niečo deje. 4. 4. 2006: na vulkáne Ol Doinyo Lengai vo východoafrickej Veľkej riftovej doline zaznamenali silné erupcie a obrovskú lávovú fontánu. Jar a leto 2006: pod indonézskou Merapi museli 30 000 ľudí presťahovať do bezpečia. Koniec júna 2006: nad sopečným dómom Mount St. Helens v USA každodenne rástla lávová ihla o 1,5 metra. 16. 7. 2006: podvečer sa na Etne roztvorila puklina, z ktorej vytiekli do doliny Valle del Bove dva lávové prúdy. 16. 8. 2006: v Ekvádore vybuchla Tungurahua, vyžiadala si jednu ľudskú obeť, 60 ľudí sa stratilo, päť dedín bolo spustošených, 14 000 ľudí evakuovali. Okolo 20. 8. 2006: z najviac ohrozeného 8-kilometrového okolia filipínskeho Mayonu evakuovali 20 000 ľudí. Toto je iba neúplný a strohý výpočet za niekoľko mesiacov jedného roka. Sopky sú však na Zemi už vyše štyri miliardy rokov — omnoho dlhšie ako ľudský rod, ktorému spôsobili nejednu katastrofu, ale darovali mu aj ložiská drahokamov, liečivé vody, úrodné pôdy...Rozprávajú o nich dávne mýty, dnes sú pod drobnohľadom vedcov. Ich miesto v dejinách pútavo približuje táto kniha.

      Sopky v dejinách
      4,0