Josef Šmatlák Libros

Rok po nežnej revolúcii bolo v Našom Meste založené samostatné oddelenie vrážd, ale vraždilo sa aj dovtedy, aj za socíku, aj v prechodnom období roku 1990. Kriminalisti zápoliaci so starým „závratným“ počtom vrážd, až päť ročne, si odrazu museli zvykať na prídel dvadsiatich, po niektoré roky až tridsiatich prípadov a s nárastom brutality, o akom sa im zatiaľ ani nesnívalo. Jednou z nich bola aj vražda mladého dievčaťa. Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká obyčka. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie. Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli. Krauz a jeho kumpáni začínajú od nuly, ako už veľakrát predtým a veľakrát potom. Niečo im ale predsa len ostalo, malá, takmer nepostrehnuteľná stopa, ktorú po sebe zanechala mucha. Uvidíme, či to bude stačiť na vyriešenie tejto záhady.

Na začiatku svojej kariéry detektíva oddelenia vrážd bol Krauz vystavený tvrdej skúške. Jeho zmysel pre spravodlivosť bol konfrontovaný s vtedajším právnym systémom a s výkladom spravodlivosti podľa socialistických právnych noriem deformovaným mocenskými praktikami. Po skončení akcie Rusalka, keď sa svojvoľne rozhodol pomôcť manželkinej spolužiačke Dane nájsť svojho otca v cudzine, dostal na výber. Krauz sa rozhodol. Rozsekol svoj gordický uzol a rozhodol sa ostať na oddelení vrážd. Lenže to ani Burger a ani elév Krauz netušili, že ich o pár dní čaká prípad, ktorý preverí nielen ich odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. Pomôcť mu môže iba kolega, ktorý mu aj napriek kontroverzným dôkazom ostane verný, a vrah – básnik, ktorý ukradnutými básňami manipuluje všetkým a všetkými.

Partia vraždárov z Nášho Mesta je po dovolenkách opäť spolu. Šéf sa vrátil do práce opálený, usmiaty a plný energie. Farba mu ostala, no úsmev zamrzol na perách už na druhý deň. Maďarskí kolegovia našli v poli kúsok od štátnej hranice nahé zmasakrované telo mladej dievčiny. Pitva potvrdila, že pred smrťou bola opakovane brutálne znásilnená a vrah ju neľudsky mučil. O pomoc pri určení totožnosti neznámej mŕtvoly požiadali policajtov zo všetkých okolitých štátov, ale ako naschvál, jedinú poriadnu stopu našli iba Chosé s Krauzom. Pretože každý dobrý skutok musí byť po zásluhe potrestaný, šéf rozhodol, že nový prípad pridelí práve im. Médiá a verejnosť priebeh vyšetrovania pozorne sledujú, pretože s takou hrôzou sa ešte nikto nestretol, dokonca aj na oddelení vrážd je takýto masaker raritou. Oveľa väčšou než opustené batoľa, ktoré vyliezlo zo škatule od televízora iba tak pohodenej na chodníku a odplazilo sa pod kolesá prechádzajúceho autobusu. Ako tieto dva prípady súvisia a či sa chlapcom z oddelenia vrážd podarí chytiť vraha mladej študentky, zatiaľ nevie nikto.

Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili. V marci chytili Ondreja - Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať - potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný - ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

Dominik Dan to pseudonim autora bestsellerowych słowackich kryminałów z detektywem Richardem Krauze w roli głównej. Autor jet czynnym detektywem wydziału kryminalnego słowackiej policji, stąd szczegółowa wiedza na temat warsztatu pracy policji. Jego pwoieści to historie czysto detektywistyczne lub osadzone na tle wydarzeń politycznych. Akcja tej osadzona jest w 1992 roku. Oficerowie wydziału zabójstw nie strzelają tak często jak w amerykańskich filmach, za to równie dużo klną i znacznie więcej żartują. Tym razem odgrzebują stare polityczne morderstwo z lat osiemdziesiątych... Sa bezlitośni dla swoich szefów. Tekst skrzy się humorem, błyskotliwymi dialogami. Świetna lektura, zapowiedź kolejnych książek Dominka Dana.

Vampýr, upír či vlkodlak je bájná bytost, jež se živí krví, povětšině lidskou. Zmínky o něm se objevují v literárních textech již od starověku, jejich frekvence stoupá v období středověku a je spojována převážně se slovanskou mytologií a folklorem, nicméně fenomén vampyrismu se vyskytuje i v jiných a nejen evropských kulturách. Od 17. století se jím začínají zabývat úřední činitelé a badatelé a mezi nimi má výjimečné postavení olomoucký právník Karl Ferdinand Schertz, jenž v roce 1704 uveřejnil spisek nazvaný Magia posthuma. Po něm a zejména pak od 19. století se vampyrismus stal tématem řady vědeckých výzkumů a studií, k nimž se řadí i publikace Vampyrismus v kulturních dějinách Evropy od kulturního antropologa G. Maiella. Ta již při svém prvním vydání v roce 2005 vyvolala značný zájem veřejnosti, byla rozebrána a nyní vychází v novém doplněném vydání, nadto obohacena o český překlad Schertzovy Magie, dlouho považované za ztracenou. G. Maiello popisuje vampyrismus v historickém kontextu, opírá se nejen o doklady lidové slovesnosti a literární citace, ale i o četná autentická svědectví a ověřené zprávy včetně archeologických nálezů, analyzuje je a interkulturálně porovnává. V rámci svého výkladu se věnuje i příbuzným fenoménům čarodějnictví a šamanismu a kriticky se vyrovnává s poznatky a argumenty minulých i soudobých badatelů.

Tato knížka je určena malým dětem a jejich rodičům. Obsahuje padesátku říkánek, jejichž námětem jsou zvířátka a květinky a to, co dělají. Jejich kratičké příběhy jsou vyjádřeny rýmovaným slovem a zároveň malovaným obrázkem. Říkánky jsou zčásti tradiční a známé, zčásti zbrusu nové. Malovánky jsou zcela nové a vytvořila je mladá ilustrátorka Eva Švrčková. Vše je v této knížce uspořádáno tak, jak to děti mají rády, tak, aby to bylo v souladu s dětskou představivostí. Stačí otevřít kdekoliv, vstoupit do dětského světa a potěšit se slovem i obrázkem ...

Bam, čaute, tu je GoGo! Tento pozdrav se ozývá z desítek videí, jež získala neuvěřitelné množství fanoušků. Jejich autorem je GoGo, vlastním jménem Daniel Štrauch, ulítlý, kurážný a především vtipný mladík z bratislavské Petržalky, jehož životním snem byla kariéra úspěšného youtubera. Za svým cílem kráčí vytrvale a úspěšně, dnes mu patří nejvíce sledovaný slovenský kanál na Youtubu, jenž vykazuje 1,1 milionu odběratelů. GoGo se zařadil k nejpřednějším celebritám nastupující generace a je výmluvným důkazem toho, kam až to může dotáhnout člověk, který je plný tvořivé energie, z komorního prostředí svého oranžového pokoje. V této knížce poutavě vylíčil svůj příběh a odkryl zákulisí své práce, úskalí, jež musel překonat, ale i ledacos ze svého osobního života. A nejen to...!