Peter Krištúfek Libros

Nové, doplnené vydanie už vypredanej knihy Atlas zabúdania inicioval a o nové texty doplnil Peter Krištúfek začiatkom roka 2018. Kniha tak zachytáva obdobie rokov 1914 až 2018 a stáva sa príspevkom k výročiu 100 rokov od prvej svetovej vojny a vzniku Československa. Každému roku je priradený jeden text, ktorý vyjadruje atmosféru danej doby: list, telegram, báseň, správa, nariadenie, rozsudok, rozhovor, zápis v kronike, denníkový záznam… Ich obsah je kombináciou dobových dokumentov a autorských textov. Pamätáte si ešte pioniersky sľub? Poznáte text Charty 77? Spomeniete si, čo ste robili v novembri 1989? Viete, kedy a prečo bol na Slovensku Franz Kafka? Odpovede nájdete v knihe o minulosti, na ktorú by sme nemali zabudnúť.

Posledné dokončené dielo nebohého filmára a spisovateľa Petra Krištúfka (1973 – 2018) – Morytáty – je zbierkou trinástich strašidelných poviedok z čias dávnych i nedávnych. Autor, ktorého fascinovali odchýlky, poruchy i smrť, v nich nadväzuje na Atlas zabúdania a hrá sa s atmosférou, poetikou, štýlom i jazykom poklesnutých jarmočných príbehov. Preberá, pretvára, vymýšľa si. Krvavé miniatúry o smrti a záhrobí sprevádzajú ilustrácie Pala Čejku. Vysádzané sú písmom Sigismundus Martina Pyšného v grafickej úprave Pala Bálika. V Morytátoch nájdete príbeh ženy, ktorú prenasleduje dieťa, čo sa ho pred narodením zbavila; vystupuje tu dybbuk, incubus, succubus, tajomné To, prízraky, duchovia, utopenci, manželia bývajúci v zakliatom dome i popravený politik. Nechýbajú povery, čary, zápisky z frontu, policajný protokol, miznutie i zjavovanie, ľudová pieseň a balada.

Podľa Winstona Churchilla „sa človek občas potkne o pravdu, ale väčšinou sa pozbiera a ide ďalej“. O autorovi tejto knižky, lekárovi a pedagógovi Petrovi Krištúfkovi to našťastie neplatí, on svoje „potknutia o pravdu“ nenechal iba tak, ale zaznamenal ich pre seba i pre ostatných. Čitateľ tak dostáva do rúk originálny súbor jeho „receptov na prežitie“, ktoré vznikali od začiatku deväťdesiatych rokov až po súčasnosť. Autor v týchto krátkych zamysleniach nielen z prostredia zdravotníctva vyjadruje svoje životné pravdy a svoj postoj k dôležitým veciam i zdanlivo bezvýznamným maličkostiam, ktoré tvoria náš život.

Zavrite oči a predstavte si vežu. Nič sa nepýtajte. Len si predstavte vežu. Alebo nie – stačí schodisko. Iba schodisko. Schodisko vedúce do výšky. Len tak bez stien a bez cieľa. Točité schodisko. Mierne zošľapané a možno aj trochu naklonené na stranu. Nie. Nič si nepredstavujte.

Ak prestanete počúvať, môžete celkom stratiť sluch. Alfonz Trnovský, praktický lekár z malého mesta Brežany, sa celý život snaží zachovávať zdanie žiarivého, šťastného a spokojného človeka, ale skutočnosť je iná. Nechce počuť vlastné svedomie. A zatiaľ sa okolo neho nezadržateľne valí 20. storočie. Štyri režimy, židovská otázka, politické procesy, ŠTB... A rozličné ženy, ktoré má tak rád. Komu patrili kosti náhodne objavené v záhrade? Román Dom hluchého čitateľa prevedie dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky v rozprávaní jeho syna Adama, ktorý sa prišiel rozlúčiť s domom, od ktorého sa nikdy nevedel odpútať. Rozpráva o vzťahu otca so synom a o súvislostiach medzi minulosťou a pamäťou, ktoré môžu byť veľmi prekvapivé.

Prvé tri prozaické knihy predčasne zosnulého spisovateľa a filmára Petra Krištúfka vychádzajú v reedícii. Za debutovú zbierku poviedok Nepresné miesto autor získal Prémiu Ivana Kraska. Doslov ku knihe napísali Pavol Rankov a Dado Nagy. Dizajn a vizuálny koncept Palo Bálik.

Knižka je paródiou na slávne detektívne seriály. Traja amatérski detektívi Tučný, ktorý zožerie všetko, čo vidí, Slepý – paranoidný mozog trojice a Zdochliak – čiže hypochonder napichnutý väčšinu času na infúziu a iní sa stretávajú v ľahkom príbehu, ktorého autori sa vyžívajú v estetike hnusu a hrdo sa hlásia k béčkovým hororom a mainstreamovým T.V. seriálom. Ani umenie recyklácie im nie je vzdialené a v dialógoch si okrem troch hlavných postáv môžete nájsť v osobe náhodných chodcov aj Jakubiska či Gašparoviča.

Debutová zbierka finalistu literárnej súťaže Poviedka ocenená Prémiou Literárneho fondu SR...

Román o telách a telesnosti v rozličných podobách, rozdelených do piatich T: Ticho, Teplo, Tekutiny, Tíšenie bolesti a Transport. Štyri postavy, ktorých príbehy sa mimovoľne prelínajú v dnešnej Bratislave... Kniha vychádza v zaujímavej grafickej úprave Pala Bálika, jedného z najlepších slovenských grafických dizajnérov a typografov.

Tomáš sa narodil so šiestimi prstami na každej nohe. Už ako dieťa prišiel na to, že svet okolo je natoľko absurdný a zložitý, že ľahšie prežije, ak bude predstierať, že je blázon. A tak len postáva kdesi na okraji a pozoruje. Od podivných deväťdesiatych rokov až po neskutočnú súčasnosť. Vie, že mnohé veci, ktoré všetci pokladáme za normálne, sú vlastne úplné nezmysly. Večne neveriaci Tomáš. Román Lady Xanax, pán Snehulienka a ja je satirickou výpoveďou o stratenej generácii, ktorá uviazla jednou nohou v neskorom komunizme a druhou v ranom kapitalizme. Príbeh je rozprávaný v prvej osobe. V úvodnej časti Tomáš opisuje detstvo a dospievanie vo svojej podivuhodnej rodine a končí v blázinci. V druhej časti sa usadí v obrovskom nákupnom centre (v „srdci moderného sveta“) a žije tam nepozorovaný niekoľko mesiacov. V tretej časti – vďaka svojim priateľom - bezdomovcom Urgentovi a Adibasovi – zapadne do spoločenstva vydedencov v útulku Labré a napodiv sa medzi nimi konečne cíti ako doma. Po celý čas ironicky komentuje dianie okolo seba.