Veronika Homolová Tóthová Orden de los libros

Provokujúca aj nesmelá, s iskrou v oku aj vyhasnutým pohľadom. Bezstarostná v pruhovanom tričku aj ohnutá pod ťarchou sveta. Ochotná kráčať za vôňou lásky, no aj plná strachu pohnúť sa z miesta. Každá z hrdiniek je iná, presne tak ako jedenásť popredných slovenských autoriek, ktoré sa zapojili do výnimočného literárneho projektu. Ich úlohou bolo spracovať slovo láska, pričom mali slobodu popustiť uzdu fantázii. Zbierka poviedok, doplnená čiernobielymi akvarelmi maliarky Jany Farmanovej, má výrazný rozmer solidarity a podpory. Vydavateľstvo Ikar spojilo sily s Nadáciou Markíza a rozhodlo sa venovať výťažok z predaja knihy týraným a zneužívaným ženám s deťmi, aby im pomohlo začať nový život. Predslov napísala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá sa dlhodobo snaží upriamiť pozornosť na problém domáceho násilia. Poviedky Andrey Coddington, Jany Pronskej, Mariany Čengel Solčanskej, Veroniky Homolovej Tóthovej, Hany Lasicovej, Adriany Boysovej, Kataríny Gillerovej, Adriany Macháčovej, Lucie Saskovej, Alice Eštokovej a Ivany Alexi vytvárajú pútavú mozaiku osudov, v ktorej si každý čitateľ nájde to svoje.

Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa. Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pri¬pomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“

Skutečné osudy mladé židovské Slovenky, která byla svědkem nejhorších osvětimských hrůz. Kniha popisuje její život v prvorepublikovém Lučenci, anexi Maďarskem a stále se zhoršující situaci Židů. Nakonec je Viola se svou rodinou poslána na transport. Na rozdíl od jejích příbuzných si jí všimne nechvalně známý dr. Mengele a Viola se stává jedním z jeho „děvčat“ – skupiny žen a dívek, na kterých byly prováděny nejrůznější experimenty. Její vítězství nakonec nespočívá „pouze“ ve skutečnosti, že přežila, ale i v tom, že navzdory všemu dokázala založit rodinu a mít děti.