Martin Kellenberger Libros

Převyprávěné příběhy moudrého vypravěče Ezopa, řeckého otroka, který žil před dvěma a půl tisíci lety ve dvojjazyčném anglicko-českém provedení pro děti.

Nová kniha známej slovenskej etnologičky Kataríny Nádaskej, autorky úspešného diela Slovenský rok, je založená na životnom cykle človeka. Približuje rozsiahly a pestrý komplex javov, ktoré v živote tradičnej slovenskej rodiny súviseli s jednotlivými fázami tohto cyklu. Autorka sa najskôr venuje okruhu tradícií spojených s narodením nového človiečika, potom krok za krokom sleduje jeho začleňovanie do dedinského spoločenstva, podrobne rozoberá svadbu ako rozhodujúci krok založenia novej rodiny a napokon sprostredkuje prirodzenosť, s ktorou tradičné spoločenstvo akceptovalo fakt staroby a smrti. Narodíme sa do rodiny. Vyrastáme v rodine. Svadbou zakladáme novú rodinu. Rodina nás sprevádza starnutím a uchová si nás v pamäti, keď navždy odídeme. Napriek tomu, že slovenská rodina za posledných sedemdesiat rokov prekonala nemalé zmeny, neprestala byť trvalou hodnotou dnešného človeka. Jej postavenie v súčasnom myslení nadväzuje na miesto, ktoré zastávala v sústave hodnôt našich predkov. Plní, tak ako plnila kedysi, všetky základné funkcie. A podobne ako platilo v minulosti, platí aj dnes – a nepochybne bude platiť vždy –, že láska, súdržnosť a pomoc, také potrebné v akomkoľvek ľudskom spoločenstve, sú o to potrebnejšie v rodine, kde vzniká a rozvíja sa nový život.

Obraz tohto prostredia (ako v románe Pomocník) približne v tom istom období ešte viac rozšíril v rozsiahlom románe Agáty (1981). Kompozične je postavený na voľne nadväzujúcich príbehoch viacerých postáv, ktoré ako reprezentatívne vzorky svojho sociálneho prostredia odhaľujú typickosť ich zmýšľania, záujmov a nazerania na lokálne i širšie spoločenské a politické udalosti. Neschopnosť prekročiť svoje úzkoprsé záujmy a obmedzenosť malomestského prostredia ich však neraz dostáva do tragických situácií.

Myslíte si, že niekto vie, koľko máme tajomných príbehov, ktoré naši predkovia uložili do legiend a povestí? Hoci sa to snažia zistiť už generácie Slovákov – zberateľov (etnografov) aj tvorcov (spisovateľov), presnú odpoveď doteraz nepoznáme. No nevzdávame sa, hľadáme ďalej. Trochu to pripomína povesť o hľadačoch zlata pod tatranským Kriváňom. Kopali, hrabali, kutali, prosili škriatkov aj víly, listovali v čarodejných knihách, varili zázračné byliny … Nič nepomáhalo. Napokon sa rozhodli, že spočítajú končiare v Tatrách, aby aspoň niečo medzi ľudí priniesli. To sa im podarilo vďaka obryni, ktorá im prezradila, že „všetkých deväťstodeväťdesiatdeväť končiarov v Tatrách prešla“. Tak hovorí povesť. Tajomná ako tie o skamenenom stáde a mníchoch, o sitnianskych rytieroch, o bielych paniach i čiernej, o ukrivdenej sirote i mŕtvom frajerovi, o sestrách vrahyniach, o čertových hádankách aj o salaši, o vlkolakovej statočnej dcére či o tajomstvách liptovských pltníkov. Alebo o tom, ako sa v Demänovej zbavili draka, ako bača lietal na šarkanovi, ako hrmotal obrov mlyn na Liptove a spod Tatier zmizli boginky či ako Jana v noci priľahlo na Orave. Nechýbajú Jánošíkove tajomstvá a podzemné poklady. Čo dodať? Azda iba to, že trpezlivosť ruže prináša. Boli sme aj my trpezliví, a hoci sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť všetky tajomné povesti, určite z tejto knihy vydolujete viac bohatstva ako hľadači zlata pod Kriváňom.

Das weisse Wildpferd - bk1401; Obelisk Verlag; Rene Guillot; pocket_book; 1900