Ľubo Dobrovoda Libros

Keď pracujem na parkovisku za operou národného divadla, mám povolené chodiť dovnútra na hajzel. Väčšinou čurám sám, iba sem-tam s muzikantami z orchestra. Raz pri vedľajšej mušli niekoho periférne zaregistrujem. Nenápadne sa k nemu otočím, vzápätí strašne zrevem a celého ho oštím. Od úlaku z môjho revu zreve aj on a oští ma tiež. S vytreštenými očami sa na seba pozeráme, on bez výrazu, lebo chrobák výraz nemá. Teda aspoň nie taký, aby sme ho my ľudia pochopili. Prisahámbohu ošťal som obrovského chrobáka ako od Kafku s tykadlami krovkami, chlpatými nohami, ale hlavne s obrovskými očami, ktoré ma od detstva mátali v snoch. A keby len chrobáci. Mňa mátali aj komunisti, indiáni, ruličkári, rusáci, funebráci, fúzáči aj doktori. Toto je vlastne kniha o strachoch. Keď som sa ich jedného dňa zbavil a s úľavou si vydýchol, hneď sa mi ďalšie dva strašíky vplazili do hlavy ako hadi. A viete kadiaľ? Cez uši. Tak sa v staroveku trávilo. A ja na vás teraz tie moje strachy vypustím cez oči. Čítajte a tešte sa, že nie ste ja. Veď dozvedať sa po kvapkách o cudzích problémoch a nešťastiach to je tá najväčšia literárna Nirvana, ktorú môžeme zažiť. Tak len do mňa! Pichnite si do žíl dúšok veksláckej krvi, lepičského gleju a leopardieho revu. Po vakcíne parkáčom vás blbosť sveta naokolo už iba rozosmeje.

Autor čestne vyhlasuje, že táto kniha nevyšla na politickú, ale ani spoločenskú objednávku. Za autorom nestojí žiadna lóža, hoci, niekoľko jeho známych už deložovali. To je pravda. Za autorom nestojí ani žiadna veľká obec. Dokonca ani obec malá. Žiaľ, ani taká malá dedinka ako Bzí, v ktorej autor ani nikdy nebol. A to, prosím, bol už takmer v každej riti. Čím však nechce povedať, že by Bzí bola riť. Iba dáva na obdiv svoju scestovanosť...

Príbehy zo smutného detstva v česko-slovenskej rodine, kde sa rodičia nenávideli a nakoniec aj rozviedli. Po rozvode sa chlapec odsťahoval s matkou z Bratislavy do jej rodiska v severných Čechách. Chlapec detskými očami láskyplne opisuje excesy rodičov (otec pije, je agresívny, matka sa o chlapca po návrate do Čiech nestará), aj keď si navzájom ubližujú, chlapec ich má detsky rád a nevie sa zmieriť s tým, že už nežijú ako rodina, zároveň sa vyrovnáva so svojou národnostnou otázkou. Ide o typický scenár rozpadajúceho sa manželstva, k čomu ešte výrazne pridáva protivná stará mama, na dieťa nikto neberie ohľad. Dieťa počúva rozhovory dospelých, opakuje ich, ale nerozumie im. Rovnako sú tu myšlienky dieťaťa o tom, ako vníma svet okolo seba. Celkovo dobré, veľa situačnej komiky, bonmot za bonmotom, ale v podstate ide o veľmi smutnú výpoveď o detstve.