Marina Čarnogurská Libros

O tajemství hlubším než hlubina sama. Podle staré čínské legendy sepsal Lao-c´ tento spis ve čtyřech dnech. Tao te-ťing shrnuje učení Starého mistra, učí filozofii života, tak jak ji vnímali staří Číňané. Lao-c´ chtěl odjet z císařského dvora a uchýlit se do ústraní. Na hranicích ho však zastavil strážný, který Mistra poznal a nedovolil mu odejít dřív, než mu sepíše všechno své učení. Jakmile Lao-c´ sepsal své myšlenky, odjel na volu z města a už ho nikdy nikdo neviděl. Kniha Tao te-ťing představuje jednu ze základních knih světa a hlavní zdroj čínského malířství a poezie. V roce 1973 byly v hrobce Ma-wang-tuej odkryty na hedvábných svitcích nejstarší známé texty knihy, ale ke skutečné senzaci došlo až před několika lety, kdy v jiné hrobce Kuotien byl vykopán text Taa z roku 350 před Kristem. Nález má stejný význam, jako měly kumránské svitky pro biblická studia. Tento překlad se vrací ke starému, syrovému Tau. Je silné, archaické a podivné. Každá kapitola knihy je doprovázena stručným komentářem literáta Wang-Piho ze 3. století po Kristu. Sbírka vychází v překladu Václava Cílka.

V prvej časti predkladanej monografie sa sinologička Marina Čarnogurská venuje výskumu myšlienkového vývoja i štylistickým a textologickým premenám písomných záznamov Lao c´ových filozofických predstáv o základnej energii bytia Te a Jej Ceste Tao.

Dnes už skoro na predmestí Pekingu, na úpätí tzv. Západných hôr, v obkolesení pohorím Nebeskej Nesmrteľnosti, sa rozkladá Údolie trinástich cisárskych hrobiek (Š´san ling), nekropola čínskej cisárskej dynastie Ming (1368 – 1644). Spolu s Dlhým Múrom je to najnavštevovanejšie turistické miesto v okolí Pekingu. Dvojica autorov, sinologička Marina Čarnogurská a fotograf a cestovateľ Peter Čaplický, touto knihou (dokonca po prvý raz v i čínskych dejinách) sprístupňujú detailne súvisle jednak osudy tejto „Žiarivej“ čínskej dynastie a cez ne i históriu a osud celej Číny počas jej vlády, no zároveň cestopisnými črtami z prechádzok do jej zákutí poodkrývajú i mnohé tajomstvá nielen podzemia jej posmrtných palácov, ale i dlho tabuizovaných faktov, ktoré sa tam odohrali počas tzv. „kultúrnej revolúcie“ v rokoch 1965 – 1976. Autentickosť spracovania celého tohto doteraz u nás skoro úplne neznámeho materiálu zvýrazňuje i bohatá paleta veľmi originálnych fotografií, uverejnených v knihe.

Zaujímavé svedectvo o čínskej láske k múdrosti, o jej odpovediach na filozofické a metafyzické otázky, aké si kládli filozofickí predstavitelia rôznych svetových civilizácií. Kniha posúva našu europocentrickú predstavu o líniách svetovej filozofie do východnejších končín a dokazuje prínos čínskej múdrosti do pokladnice svetového kultúrneho dedičstva.

Ide o 2. diel – pokračovanie – knihy Lao c’ a proces vzniku Tao Te ťingu od známej sinologičky Mariny Čarnogurskej, o jeho chanskej redakčnej, cenzorskej a ideologickej úprave, ktorá postupne vyústila do dnešného oficiálneho Lao c’ovho spisu, známeho už ako Taote ťing. Preto sa hneď začína 5. kapitolou. V nej, ako aj v ďalších kapitolách autorka porovnáva kópie od iných vykladačov s originálom a vyznačuje nielen interpretačný, ale aj filozofický posun týchto prepisov, neraz veľmi poškodených alebo ovplyvnených dobou. Lao c’ov myšlienkový odkaz, pretváraný od svojho vzniku v 5. stor. pred n. l. počas celého ďalšieho pretransformovávania do mnohých rôznych textových podôb, je však filozoficky taký geniálny, že mu ani jedna z týchto transformácií vôbec neublížila, a v každej rovnako sugestívne odpovedá nielen čínskym, ale už aj zahraničným čitateľom na mnohé životne dôležité otázky. Pravdepodobne aj preto sa toto Lao c´ovo dielo stalo v súčasnosti tým najprekladanejším čínskym filozofickým dielom, ktoré v mnohých jazykoch sveta ešte aj v 21. storočí pomáha človeku hľadať pravdu o podstate nášho bytia, a tým i o zmysle ľudského života na našej Zemi.

Jin a jang vníma človek západnej civilizácie dualisticky, ako protikladné princípy, hoci ázijské filozofie, v ktorých táto večná opozícia figuruje, ich chápu komplementárne, teda nič nie je jednoznačné, akýkoľvek fenomén, substanciu tvorí vzájomné pôsobenie oboch síl. V materialisticky determinovanom myslení sa ale s takto formulovanou všepravdou neoperuje, berie sa priveľmi rozpačito, pretože nie je natoľko konceptuálna, aby popísala objektívnu skutočnosť. Okrem toho si získala popularitu najmä medzi prívržencami rôznych ezoterických prúdov, kde sa jej nekriticky, bez hlbšej reflexie pripisuje dôležitosť. Paolo Zhang sa snaží prekonať prvé aj druhé neporozumenie: racionalistickú skepsu a duchovnú povrchnosť. (Peter F. 'Rius Jílek, Knižná revue 25/2011)

Z klasických kníh konfuciánstva. Zbierka výrokov a rozhovorov Konfucia s jeho žiakmi a súčasníkmi. Datovanie zbierky je neisté, podla výskumov vznikla v období okolo roku 400 pred n.l., teda približne 70 rokov po jeho smrti.