Boris Filan Orden de los libros (cronológico)

Nová publikácia Borisa Filana je knižnou esenciou autorovej rozhlasovej relácie Pálenica: zábavného programu pre každého, komu to páli. „Jedno viem istotne, že sme Páleníc vyrobili a odvysielali viac ako tisíc. A je jedno, či ich bolo tisíc sto alebo tisíc dvesto. Dostal som chuť zastaviť sa a obzrieť sa,“ píše v novej knižke o novej knižke Filan. Žánrovo sú texty tak trochu glosy, tak trochu fejtóny, tak trochu eseje, no celým svojím bytím ide o rozvinuté anekdoty a pútavo vyrozprávané príbehy dochutené povestným filanovským šarmom a poprekladané rozhovormi so zaujímavými ľuďmi, ktoré v Pálenici tiež odzneli. Od bryndze cez mágiu až k baletu, o zaujímavých knihách i významných osobnostiach, Tisíc Páleníc prináša vtipné i dôvtipné a nezriedka aj prekvapivo hĺbavé čítanie.

Stále som odkladal čas, keď napíšem niečo o svojom priateľstve s Jožom Rážom. Kedysi dávno už vyšlo moje rozprávanie o našej hašišovej ceste do Amsterdamu za Vincentom van Goghom. A smutnosmiešny príbeh o tom, ako sme s manželkami splavovali deltu Dunaja, s názvom Dole vodou. V tých cestopisoch je veľa vecí, ktoré by som nedokázal nahradiť. Tak som ich len osviežil a pokúsil sa napísať úvod. Ten mi pod rukami nečakane narástol, a tak som ešte pridal úvod k úvodu. V knižke Cigary idú do neba nie je nič, za čo by sa na mňa môj kamarát mohol hnevať. Ale aj tak sa bojím, že ma Jožo asi zabije!

Nebo, peklo, hraj je kniha, ktorá by sa mala na pokračovanie nahlas čítať pri ohni, okolo ktorého sedí celý kmeň. Starí pamätníci, skúsení lovci, spoľahlivé ženy a neposlušné decká. Je to nádoba plná takmer neuveriteľných spomienok a zábavných príbehov. Čo na tom, že niektoré nie sú pre deti - nech sa poučia. Tá kniha je celkom spoľahlivá správa o tom, ako sa otec so synom odcudzili a dlho k sebe hľadali cestu.

Spomienky bývalého mapára - Výber najlepších cestopisov- Kniha vychádza v roku autorových 70. narodenín, keď sa Boris Filan vrátil k svojim najstarším cestopisom a použil metódu starého kubánskeho rybára. Ten mu poradil: „Keď ulovíš veľkú rybu, vyrež z nej filé a ostatné nechaj žralokom.“ Filanove cestopisy sú veľryba, 2 600 strán. S láskou a starostlivosťou pre vás vybral ako filé desať percent najvzrušujúcejších a najzábavnejších. Pozýva vás do zvláštneho sveta, kde misionári konajú zázraky a kde čierny apoštol predpovedá skazu USA. Vezme vás na krvavé kohútie zápasy, medzi hovoriace kamene aj na africkú pláž Bububu. Zoznámi vás s lovcom snov, trpaslíkom Hermanom, s karibským dílerom drog, ktorý možno na Filana ešte stále čaká, aj s nádhernou brazílskou mulatkou Fernandou Máriou, s ktorou ho chceli oženiť. Ale on sa vrátil domov, aby pre nás písal ďalšie neuveriteľné dobrodružstvá. Boris Filan na otázku, ako dokázal toľko zažiť a napísať, odpovedá: „Práca, ktorú človek robí rád, je láska, ktorá nebolí.“

Výber najlepších filanoviek Vtip, nečakaný pohľad na svet a množstvo neznámych informácií – to je žáner, ktorý si vymyslel Boris Filan a jeden doktorand ho vo svojej práci nazval filanovky. Cesta okolo seba obsahuje majstrovsky napísané fejtóny, poviedky a malé eseje z dávno vypredaných kníh. Legendárne spomienky na nafukovacie matrace. Analýzu, podľa ktorej je Hemingwayova novela Starec a more iba nová verzia rozprávky Ako dedko s babkou ťahali repu. Záverečná tretina knihy je nezvyčajne eroticky ladená. Boris Filan hovorí: „V poslednom čase to mám rád štipľavejšie.“ Cesta okolo seba je zábavná pozvánka do lunaparku autorovej hlavy. Čítajte a tešte sa.

Hodina človečiny je pokračovanie série Zabíjačka a iné rozkoše a Po vtákoch. Sú to krátke poviedky, úvahy a fejtóny o tom, čo ma oslovilo, potešilo alebo nahnevalo. Teraz mi v hlave rozkvitli čudné úvahy o Ľudovítovi Štúrovi aj nádherné stretnutia vo vlakoch plných vášní a neuveriteľná história slovenských drotárov. Mnohé príbehy v knihe sú aperitívne a vyvolávajú podobné spomienky. Červené sárí Indiry Gándhíovej a skokanská veža, na ktorej stojí Angela Merkelová. Legendárny nožiar Lasky a nebezpečné lásky môjho syna Mareka. Minule sme sa bavili s Veronou Šikulovou, že najväčšia odmena je, keď človeku skáču myšlienky ako ohnivé blchy. Vtedy je radosť písať tak, aby to pre vás bolo ako prázdniny u starej mamy - zábavné, vzrušujúce a pohodové.

Boris Filan tvrdí, že už nepíše cestopisy, ale mestopisy, chuťopisy a vôňopisy. Má najradšej, keď niekam príde a je veľmi príjemne sklamaný. Často zistí, že to najzaujímavejšie a najlepšie je inde a celkom iné, ako si naplánoval. Nová kniha Káva od Felliniho je rozprávanie o neznámych miestach známych miest. Po Umení zablúdiť a Rozhovore s tigrom je to tretia kniha, ktorá spája tulácke zážitky s potešením z miestnych jedál a objavovaním prekvapujúcej histórie. Základom knihy Káva od Felliniho sú dva Filanove splnené sľuby. Cesta cez Viedeň, Mníchov a Zürich do Kostnice, pri príležitosti výročia upálenia Jana Husa. A putovanie so synom Oliverom za klobásami a svetoznámymi naivnými obrazmi, ktoré tvoria slovenskí umelci v Srbsku. Káva od Felliniho je stará dobrá filanovka. Lenže nová. V knihe účinkujú: Amadeus Mozart, Silvia Rea, Paľo Babka, Federico Fellini, Salome Alt, Matej Čáni, Alenka Lipscherová, Ludvík II., pani Rošková, Benito Mussolini, cisárovná Sissi, Rudolf Steiner, Jan Hus, Romulus a Remus a Boris Filan so svojím synom Oliverom.

Vo svojej knihe Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z kníh Ľubošova finta, Tri opice, Zabíjačka a iné rozkoše. S veľkou zvedavosťou a chuťou skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu.

Boris Filan hovorí, že mesto je jeho les. V novej cestopisnej knihe nám ponúka hneď niekoľko svojich lesov. Vracia sa na známe miesta, objavuje nové. O Benátkach koluje viac zaručených správ a legiend ako o ktoromkoľvek inom meste. Treba ich vidieť, a nielen raz. Ľubľana je veľmi sympatické mesto, do ktorého by ste aj išli, ale keď nemusíte, nejdete. Stojí však za to, dať mu šancu. Terst je mesto kávy! Nie iba preto, že sa v Terste vypije v priemere dvakrát toľko kávičiek ako inde v Taliansku. Pred odchodom do Moskvy bol jasný plán - ruský cirkus, ruský hokej a diamantový poklad v Kremli. A to stále nie je všetko. Čaká vás aj Berlín a Dublin.

Boris Filan o sebe hovorí, že je tulák, s ktorým si cesta robí, čo chce. Nečíta sprievodcov, oveľa viac ho zaujímajú obyčajní ľudia, pravdivejší a úprimnejší informátori o meste a jeho živote. V ďalšej cestopisnej knihe blúdi autor po Istanbule, Krakove, Sarajeve a Florencii. A takto tieto štyri mestá autor charakterizuje: Istanbul kradne srdcia, ale bohato vás za to odmení. Krakov ma schmatol, hodil medzi ľudí ako na tobogan a ja som sa nezvyčajne rozjarený dal unášať silou chvíle a žiarou spoločného pocitu sviatočnosti. Sarajevo vás zo svojho objatia len tak nepustí. Florencia nie je mesto, ale slnečná sústava, v ktorej obiehajú planéty okolo žiarivého slnka, ktoré sa volá Uffizi.

Táto kniha je zošitá zo zážitkov, predsudkov a spomienok Borisa Filana na Rusko. Opisuje, ako sa plavil s manželkou po Volge zo Samary do Moskvy aj ako sa so synom Oliverom vybral za cárom Petrom Veľkým. Žiadna iná krajina sveta nie je taká veľká, krutá, nádherná, hnusná, bohatá, absurdná, ľudská ako Rusko. Nikde inde sa nedá tak úžasne piť, snívať a plakať ako tam. Vodka, duša, kaviár. Kremeľ a obchodný dom GUM, Lomonosova univerzita, Chrám Krista Spasiteľa, Vagaňkovský cintorín s hrobom Vladimíra Vysockého. Šachový klub štyroch koní vo Vasjukách, Gorkého Nižny Novgorod, Petrohrad cára Petra Veľkého, Ermitáž, zlaté vodotrysky. Labyrint sveta a raj srdca. Boris Filan sa túlal po tej veľkej krajine s basketbalistami, s kamarátmi, s manželkou, so synom. Najviac sa tam dozvedel o sebe. Rusko každého vyskúša z hlavných predmetov života. Z lásky, z trpezlivosti a z nenávisti

Edícia Svet gombička sa rozšírila o ďalšie krajiny: Grécko, Maroko, Bali a Egypt. Boris Filan sa opäť vybral na vandrovku a svojím neopakovateľným štýlom opisuje zážitky, zaujímavosti, históriu a životy ľudí v spomínaných destináciách. Okrem toho nájdete v knihe osobitné kapitoly venované jednej téme – moru. A dozviete sa dokonca aj to, prečo ho my Slováci nemáme. Prečítame si zaujímavé autorove postrehy o nám neznámych kultúrach i zaujímavo podané „obyčajné“ veci odpozorované zo života.

Čo si predstavíte pod názvom Zabíjačka a iné rozkoše? Plný stôl dobrôt? Zábavu, chute a vône? Boris Filan ich zasa namiešal neúrekom. Nedajú sa zjesť, ale ochutnať áno, aspoň prenesene. Rozprávanie o dokonalosti vajíčka, státí v radoch, strojopisovom prstoklade aj o džbáne, s ktorým sa chodí po pivo, až kým sa raz nerozbije. Akých je jeho sedem divov sveta? A čo by si zobral na opustený ostrov?Ak máte radi rozprávania Borisa Filana, opäť si prídete na svoje.

Kniha Raba Suli je záverečný diel Filanovej bratislavskej trilógie. Autor hovorí, že už nie je čas niečo odkladať a niekoho šetriť. Cez Raba Suli, legendárnu hru prešporských chalanov, sa Filan vracia na Poľnú ulicu, do klubov a zákutí starého mesta. Oživuje stratený svet pouličných klzísk, kolotočov a dávnych veľkých lások. Vyťahuje zo zabudnutia postavy a postavičky, ktoré tvorili históriu Bratislavy. Raba Suli je kniha rovnako šťavnatá a zábavná ako úspešné prvé dve časti trilógie. Len Filan je ešte otvorenejší a úprimnejší ako kedykoľvek predtým. Pozýva vás na výlet do lunaparku svojej hlavy.

Boris Filan vydáva knižku, aká sa píše roky; a preto sa dá aj roky čítať. Formou dialógov Majstra so žiakom , bonmotmi a anekdotami si uťahuje zo všetkého vážneho. S neobyčajnou otvorenosťou hovorí svoje názory na lásku, na priateľstvo, na hriechy. Spochybňuje všetko, čo sa tvári ako dôležité. Tá knižka je čistá a zábavná ako vodka. Lákavá, sladká aj trpká ako hrozienka a mandle. Je radostná a nebezpečná ako sex bez ochrany.

Séria: Svet gombička Ďalšia kniha zo série Svet gombička, tentoraz z autorovej cesty na Srí Lanku. "Žiadna cesta sa nezaobíde bez okamihov, keď to, čo vás poháňalo a posilňovalo, sa zrazu vyšmykne a zradí vás to. Po tom nečakanom ožobráčení vôle musíte nájsť ešte niečo, čo je za bodom nula. Niečo ešte nevšednejšie, čo si krajina starostlivo stráži a skrýva.

Aj keby som sa v živote nikam nepohol, spoznal som dôverne mnoho miest: Prešporok, Presburg, Willsonovo město, Pozsony, Bratislavu, Blavu, Paštekár City. Moja Bratislava – na jar unavená ako po výprasku, na prelome júna a júla balkánska, polonahá, od konca augusta karpatská, zafarbená jeseňou a voňajúca burčiakom. A celkom ináč naladená so zamrznutým Dunajom a prikrytá snehom. Bratislava je iná planéta v daždi a iná v slnečnom dni. Iná je v stredu, iná sobotná, nedeľná a pondelňajšia. Mesto, z ktorého by človek utekal, keď v ňom žije, a hneď by sa nasťahoval, keby žil inde. Zvyknem mestám pripisovať ľudské charaktery a načúvať, čo mi hovoria a akou rečou. Pri Bratislave mi to napadlo až nedávno. Bratislava je staršia dáma, v mladosti krásavica, veď mala otecka Rakúšana, mamičku Maďarku. Kedysi bola vydatá za Bystričana, od ktorého sa ako-tak naučila po slovensky, ale prekážajú jej nové, zle urobené zuby. Bratislava, stará pani v nových šatách. Mohla by mať aktuálne výstižný slogan. Bratislava, mesto lekární a pizzérií.

Klimtov bozk je rozprávanie o veľkej láske zranenej dobou, v ktorej sa odohráva. Je to krásne boľavý príbeh o tých, ktorí nedokážu odísť a nesmú zostať. O tých, čo musia byť spolu, aj keď sa nenávidia, a o tých, ktorí sa napriek životnej láske musia rozísť. Je to príbeh o veku objavovania, prvých návštev Západu a oslnenia jeho zázrakmi. Rozprávanie o rodiacej sa rockovej hudbe, o basketbalovom priateľstve, o skvelých nových knihách a filmoch. Adam a Silvia sú mladí, žijú dobu, ktorá smeruje k jednej z najväčších očakávaní a sklamaní, aké tento národ prežil - k augustu 1968. Nevedia, že ich vzťah je zaťažený nechcenými hriechmi a strašnými omylmi rodičov. A že tajomstvá minulosti, ktoré mali zostať navždy nevyslovené, budú pre ich lásku smrteľnou prekážkou.

Slovenský spisovateľ, textár, scenárista, moderátor a cestovateľ Boris Filan sa vo svojej novej knihe s čitateľmi a čitateľkami delí o nevšedné a neraz aj strastiplné zážitky z dovolenky v Rumunsku. Kniha s názvom Dole vodou alebo Správa o splavovaní delty Dunaja s Jožom Rážom a s našimi manželkami je zároveň začiatkom novej edície Svet gombička. Na dovolenku na lodi v romantickom prostredí rumunskej delty Dunaja sa Boris Filan vybral s manželkou Inge, Jožom Rážom a jeho manželkou Barborou. Ich strastiplná cesta začala tým, že ich muž s podivuhodným menom Ioan Uram čakal na úplne inom letisku, než mal. Ako neskôr zistili, nevlastnil loď, na ktorej mal poskytovať svoje služby. Ku koloritu krajiny a ľudí, ktorí tam žijú a pracujú, patrila aj archaická slovenčina z 19. storočia, nevrlý kapitán lode, ktorá bola v skutočnosti skôr člnom, jeho malý syn-špión, či neútulné penzióny a reštaurácie, v ktorých nevaria. No na druhej strane aj nádherná príroda, majestátne pelikány, tajomní bogomili, pravoslávny pop, ktorý možno vôbec nie je popom, a celý rad zaujímavých stretnutí s ľuďmi, ktorí tvorili - povedané slovami autora - kompletné panoptikum.

Boris Filan, textár, prozaik a obľúbený rozprávač, autor, ktorý vie, ako na to. Jeho najnovšia knižka je tentoraz ukotvená výlučne doma a tvorí ju prúd krátkych prozaických útvarov, skĺbených do podoby akéhosi bratislavského panoptika. Pred našimi očami ožívajú známe aj menej známe bratislavské figúry i figúrky, ktoré v nás vedia vyvolať trpký úsmev, ale nás aj rozosmejú alebo chytia za srdce.

Spisovateľ a cestovateľ Boris Filan sa síce pred časom rozhodol, že jeho Posledný TAM TAM (Ikar 2004) už bude naozaj posledný, ale napokon jeho rozprávačské srdce nevydržalo. Rozhodol sa, že sa predsa len podelí o nové zážitky zo svojich ciest najmä po Južnej Kórei, Thajsku, Japonsku, Červenom mori a Etiópii. Boris Filan vidí svojimi očami viac než bežný turista a dostane sa na miesta, kde sa hocikto neocitne, napríklad do kórejskej väznice, na krokodíliu farmu či pod hladinu Červeného mora. Vtipné postrehy, ale i uvažovanie zrelého muža nad príčinami a súvislosťami, ktoré hýbu osudmi ľudí, ale i národov, zaujmú, poučia, no najmä pobavia každého čitateľa.

Román Borisa Filana je autentickým príbehom mladého dievčaťa, ktoré žije pestrý život podľa vlastných predstáv, odmietajúc obmedzenia rodiny a konvencií. Jej nespútaná povaha ju privádza do konfliktov s matkou, kamarátkami, frajerom a zamestnávateľmi, a dokonca aj so zákonom. Skúša alkohol, drogy a náhodný sex, čo ju nakoniec zavádza na psychiatriu. Celým príbehom sa vinie túžba po normálnej rodine a po otcovi, ktorý zmizol. Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných výrazov, ktoré odrážajú ťažký život. V slovenskej literatúre je málo príbehov, ktoré sa odohrávajú na ceste. Text je drsný, zábavný a provokatívny, pričom Wewerkin príbeh je o nekonečnom blúdení a hľadaní otca. Wewerka je dievča, aké môžete stretnúť na autobusovom nádraží alebo v krčme – drzá, naivná a prefíkaná. Filan s ňou prechádza Slovenskom, svetom lacných reštaurácií a zafajčených krčiem, a putuje cez Senecké jazerá, väzenie, blázinec až do Ameriky a späť. Príbeh je obývaný rôznymi postavami, ako sú čudní taxikári, citliví zlodeji a profesionálni gambleri. Wewerka miluje, kradne, pomáha a zachraňuje svoj život, pričom otvorene rozpráva o boľavej láske, sexe a drogách. Pozorovanie jej príbehu je zaručene zábavné, aj keď s jej konaním nemusíte súhlasiť.

"V knihe Ľubošova finta sú väčšinou príbehy z rozhlasovej Pálenice Borisa Filana. Teší ma, že mi v rozhlase celé roky poskytujú taký priestor. Keby som mal sám seba namaľovať, bol by to obraz stromu. Na jeho konáre by sadali vtáci neskutočných príhod a voňavých kníh. Celý život pozorujem, prežívam a čítam neuveriteľné vecí, ale tú naozajstnú radosť z nich cítim, až keď o nich niekomu porozprávam. Môže vám to potvrdiť práve Ľuboš, môj najdávnejší kamarát a sused. Ako chalan som k nim do bytu vbehol aspoň desaťkrát za deň. A hneď od dverí som zo seba sypal, čo úžasné som v ten deň videl, čítal a počul. Napríklad, čo povedala nášmu kuričovi jeho manželka, keď jej priniesol k MDŽ snežienky. Sú situácie, myšlienky a obrazy, ktoré ma oslnia ako stowatová žiarovka za slnečného dňa."

Aj v tejto knihe tam tamov sú pre Filana zaujímavé nielen krajiny, kde sa ocitol, ale najmä ľudia a ich...

Boris Filan je nielen vtipný rozprávač, ale i vynikajúci textár. Mnohé z jeho pesničkových textov už zľudoveli. Sestrička z Kramárov, Smrťka na pražskom orloji, Tanečnice z Lúčnice a mnohé iné piesne si pospevujú už najmenej dve generácie. Tvorba Borisa Filana v najlepšom slova zmysle napĺňa definíciu piesňového textu ako špecifického literárneho útvaru. Je pevne podriadená zákonom a mechanizmom tzv. hlavného prúdu modernej populárnej hudby, nepopiera jeho podstatu ani jeho obmedzenia, ale v rámci týchto obmedzení ho kvalitatívne inovuje a vnáša doň kultivovaný estetický poriadok.

Boris Filan má vraj tri opice, ktoré tvrdia, že všetko vidia, všetko počujú a všetko prezradia. Celý rok úspešne vysielal na pravé poludnie v Rádiu Okey svoje fejtóny, postrehy a krátke poviedky. Filan znova vidí svet prekvapujúco, vzrušujúco a provokujúco. Uvažuje o tom, prečo sa niektoré mušle otáčajú do protismeru, kto riadi cesty hmyzu a prečo nosia niektorí muži hrubé zlaté reťaze. S obrovskou chuťou rozpráva o filmovom páse s vystrihanými erotickými scénami, o najlepšom curry na svete aj o hodinkách s vodotryskom. S Filanom a jeho Tromi opicami je opäť raz múdro, láskavo a zábavne. Ilustrácie: Igor Piačka Z obsahu: Nenávidím Milujem Maruška Zlatá reťaz Prekvapenie Pán času Hodinky, budíky, chronometre Emeritný ...

Štvrtá Filanova kniha cestovateľských zápiskov vznikla na základe ciest do Vietnamu, Austrálie, Londýna, Tunisu a Peru. Kto prešiel taký kus sveta, ako Boris Filan, môže porovnávať a práve tieto postrehy sú najzaujímavejšie na každom novom Tam tame. Navyše v jeho cestopisných črtách si prídu na svoje všetky čitateľské zmysly…

Pálenica je program, ktorý vysielam v Slovenskom rozhlase a má dve nepísané pravidlá. Prvé pravidlo: Hovoriť to, čo sa mi chce, a rozprávať sa s tým, koho mám rád. Druhé pravidlo: Pohoda. V tejto knižke nenájdete prepísané záznamy konkrétnych odvysielaných Pálenic. Na jej vytvorenie som použil tajný recept, podľa ktorého sa varí polievka prdelačka. Pálenica je moja hlava. Cez oči a cez uši sa do nej sypú príbehy, obrazy, správy, pesničky - a vypálené to vychádza z úst...

S každou nečekanou změnou plánů se poutníků cestujících bez map a průvodců zmocňuje vlna vzrušení.

Prvá z troch kníh rozprávaní o cestách, na ktorých autor postretával množstvo zaujímavých ľudí, navštívil neznáme mestá a krajiny. Dozvieme sa v nej, čo všetko sa stalo, prípadne mohlo stať, postrehy o nám neznámych kultúrach a ľuďoch, „múdrosti“ i zaujímavo podané „obyčajné“ veci odpozorované zo života či vypočuté pozorným autorom.

Do tretice nás autor zavedie do zaujímavých krajín, zoznámi nás so skvelými ľuďmi, vyrozpráva nám nevšedné príbehy svojím už tradičným, svojským humorom. A opäť nájdeme množstvo oddychovej zábavy i podnetných myšlienok.

...zájdite so skvelým rozprávačom a zabávačom do Afriky, Mexika či na Tai-wan, spoznajte jeho očami Izrael, Filipíny. Zistíte, že to, o čom ste už kedysi počuli či čítali, vidíte zrazu celkom inak...

Texty piesní, ktoré Boris Filan písal pre Pala Hamela, a skupiny Elán či Prúdy.

Básničky pre tých, ktorí neznášajú básne. Antológia básní pre deti. Z tvorby súčasných básnikov

Texty piesní pre Paľa Hammela a skupinu Elán. Cykly Túlavý psík, Nie sme zlí, Čistiareň citov. Doslov Július Kinček. Vydanie prvé.