Michal Habaj Orden de los libros (cronológico)

Nové podání evropských dějin z pera českých historiček a historiků. Autorský kolektiv z Masarykovy univerzity v Brně Jarmila Bednaříková, Markéta Melounová a Michal Habaj podávají přehled dějinné epochy, ve které se položily základy pro pozdější evropské dějiny: řeckého a římského starověku. Všímají si toho, jak souvisely politické, hospodářské i kulturní dějiny s podobou krajiny, sledují zásadní podněty v oblasti organizace státu, právního systému, filosofie i umění. Pozornosti neuniká ani svět na okrajích antických civilizací, tedy svět tzv. „barbarů“, tedy i území dnešní České republiky. Poslední staletí římské říše přinesla kulturní syntézu antiky a křesťanství, a právě ta se stala jednotícím prvkem pro následující epochu evropských dějin, kterou nazýváme středověkem.

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy zhromažďuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926, vrátane autorov ako J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky a L. Novomeský. Tvorba davistov predstavuje významný prejav modernizačných snáh poprevratovej literárnej generácie, pričom sa vyznačuje ambicióznymi výrazovými a ideovými formami. Antológia zachytáva vývoj od generačného nástupu v rokoch 1922-1923, cez vrchol v rokoch 1924 a 1925, až po doznievanie v roku 1926. Väčšina poviedok bola pôvodne publikovaná len v časopisoch, pričom niektoré sa v knižnej podobe objavujú prvýkrát práve v tejto antológii. K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre, ktoré obsahujú bibliografické informácie a analytické interpretácie textov s historickými súvislosťami. Publikácia tiež obsahuje edičnú poznámku, biograficko-bibliografické portréty autorov a obrazovú prílohu. V nových kontextoch sa zaoberá fenoménom ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre a kultúre medzivojnového obdobia. Autor Michal Habaj je básnik a literárny historik, ktorý pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.

Sparťania pretvorili za stáročia svoju domovinu na ojedinelú obec bojovníkov a ich jediným záujmom sa stalo umenie víťaziť. Sparta vďaka tomu zostala (až na krátke obdobia) najdôležitejším a najsilnejším štátom starovekého gréckeho sveta. Nepriatelia o nej hovorili s rešpektom a obdivom. Sparťania sa preslávili príbehmi svojich hrdinov, ako boli Pausanias, Lysandros alebo Agesilaos. Nesmrteľným pomníkom zostáva tristo padlých Sparťanov vedených Leonidom, ktorí sa postavili veľkej perzskej presile v Termopylách. Spartská výchova, strohosť či typický lakonický spôsob vyjadrovania lákali aj neskoršie generácie; inšpiráciu priniesli rôznorodým osobnostiam od Augusta cez Napoleona až po Hitlera. A Sparta dodnes patrí medzi najznámejšie symboly nepoddajnosti a odhodlanosti. Jej príbeh tak do veľkej miery formuje aj našu predstavu o hrdinstve a odvahe.

Válka byla konstantou života starověkých Řeků, prostředím, v němž vznikala proslulá díla architektury, krásné literatury, filozofie nebo politického myšlení. Peloponnéská válka mezi Spartou a Athénami v letech 431–404 př. n. l. přivodila smrt mnoha lidí i mnoha nadějí. Po stručném úvodu o pramenech představuje tato kniha význam války v životě starověkých Řeků a způsoby válčení na zemi i na moři. Poté popisuje události pěti desetiletí od perské invaze do Řecka po vypuknutí války, jednotlivé etapy tohoto konfliktu až po kapitulaci Athén a nakonec líčí, jak Sparta se svým vítězstvím naložila. Knihu uzavírají životopisy Sparťanů a Athéňanů, kterým ve válce připadla nejvýznamnější úloha.

Knihou Svet starovekého Grécka vstupujeme do života starých Grékov, do ich každodenných radostí, úspechov aj strastí. Spoznávame život v mestách, na poliach, v horách, dostávame sa medzi roľníkov, rybárov, remeselníkov, intelektuálov, športovcov, ale aj medzi prostitútky. Nahliadame do vývoja vojenstva, kultúry i náboženstva, do verejného aj súkromného priestoru rodín. Zisťujeme, ako žili otcovia rodín, čo zažívali matky a aké detstvo a starobu mali Gréci. Kniha poodhaľuje spôsob myslenia ľudí, vysvetľuje tradície, ktorými sa v živote riadili, poukazuje na celé obce i jednotlivcov. Rozpráva príbeh všedného života od dennej práce cez oslavy, náboženské rituály, sex, násilie až po smrť.

Reedícia prvých štyroch zbierok autora: 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003).

Kolektívna monografia sa zameriava na výskum modernizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia. Prostredníctvom výberových okruhov mapuje spôsoby, akými dobová literatúra v rôznych dekádach a kultúrno-spoločenských kontextoch implantovala do svojho organizmu volanie po modernosti. Publikácia je členená na dva oddiely – I. Premeny a inovácie, II. Procesy a okolnosti, v ktorých sa prekračuje tradičný literárnohistorický rámec chronológie a dejinnej kontinuity, a to smerom k problémovému jadru. Literárny modernizmus je vnímaný ako živý systém, dynamická a otvorená, no zároveň vnútorne rôznorodá a konfliktná štruktúra, na ktorú možno nazerať z rozličných pozícií. Monografia je príspevkom nielen k dejinám slovenskej literatúry, ale tiež ku kultúrnym dejinám Slovenska.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i. , ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.

Ponorte sa do slávneho obdobia gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie. Spísali sa prvé európske zákony, vytvorila sa osobitá architektúra a rozšírili sa znalosti plavby.

Prvá kniha slovenskej literatúry a historiografie o Alexandrovi Veľkom. Autori tohto velikána rozoberajú zo všetkých strán, sprevádzajú čitateľa dobou, vykresľujú jeho život, nechávajú nahliadnuť do súkromia, zvykov, vášní a radostí Macedónca. Text osvetľuje jeho význam pre neskoršie dejiny Európy i Slovenska. Alexander Veľký sa nedožil ani tridsiatich troch rokov. Zanechal však po sebe úchvatné dedičstvo. Stihol zmeniť Grécko, vyvrátiť Perziu, založiť desiatky miest, ovplyvniť dejiny Strednej Ázie a Indie, zrýchliť vývoj matematiky, zoológie, botaniky či vojenskej techniky. Premenil umelecké trendy celého starovekého sveta, vytvoril priestor pre nové kulty v Európe, Afrike i Ázii. Geografické poznatky antiky sa jeho výpravou prakticky zdvojnásobili. Zmenil demografický, sociálny a kultúrny vývoj sveta od Balkánu až po Indus. Alexander zohral podstatnú úlohu nielen v priestore, ale i v čase. Videli sa v ňom rímsky cisári, stredoveká šľachta, ale je vzorom aj pre dnešných generálov a štátnikov.

Jeho koniec prišiel s peloponézskou vojnou, ktorá zabrala celú záverečnú tretinu storočia. Ukončila obdobie klasiky, Grécko premenila politicky, vojensky, sociálne i kultúrne a ďalší vývoj nasmerovala k helenistickej premene sveta. Pokiaľ chceme hovoriť o tom, čo dôležité sa v antike udialo, nesmieme peloponézsku vojnu vynechať. Kniha ju slovenskému čitateľovi prezentuje vôbec prvýkrát. Monografia tému rozoberá z rôznych pohľadov. Prináša podrobný pohľad na pramene, rozoberá príčiny, uvádza jednotlivé fázy, hodnotí aktérov a zhŕňa dôsledky vojny. Monografiu dopĺňajú viaceré mapy, plány a chronologický prehľad. Nadšenci staroveku, fanúšikovia histórie, odborníci i študenti si tak prídu na svoje

Atlantída, Thule, Karpaty či Británia? Ako vznikli tieto pojmy, ktoré pravidelne používame? Prečo človek odpradávna hľadal na západe krajinu blažených alebo ako vznikla naša predstava o jednorožcovi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá vôbec prvá kniha v slovenskom prostredí, ktorej zámerom bolo vyrozprávať príbehy starovekých objaviteľov. Objavné cesty staroveku prevádzajú dobrodružstvami Egypťanov, Feničanov, Grékov a Rimanov plaviacich sa či pochodujúcich oceánmi a púšťami, a na pozadí týchto ciest vykresľujú fascinujúci príbeh toho, ako sa starovekému človeku rozrastal svet pred očami, ako sa poznatky o Stredomorí postupne premenili na predstavu o zemskej pevnine tiahnucej sa od západnej Afriky až po Čínu. Knihu dopĺňa cenný a u nás vôbec prvý preklad Pseudo-Skylakovho periplu do slovenčiny.

Básnik a literárny vedec Michal Habaj v monografii Básnik v čase sleduje tvorbu našich moderných básnikov medzivojnového obdobia Jána Smreka, Emila Boleslava Lukáča, Laca Novomeského a Jána Roba Poničana so zreteľom na to, že poézia vždy a nevyhnutne existuje v čase, v čase vzniká i zaniká. Poézia sa však v čase mení a menia sa i jej funkcie, jej poslanie a jej zmysel. A s tým sa mení i jej výklad, hodnotenie a postavenie v spoločnosti. To, čo zostáva, je túžba a vášeň, z ktorej bola zrodená a z ktorej sa vždy bude rodiť nanovo.

Písmo, mestá, lode, víno, spracovanie železa – to sú len niektoré z vymožeností, ktoré Feničania rozšírili v Stredomorí. Hnaní odvahou a snahou po zisku sa príslušníci tohto národa plavili na malých drevených plavidlách v ústrety nepoznaným krajom. Cestu si v ďalekých krajinách nekliesnili pomocou zbraní, ale svojou prešibanosťou a šikovnosťou. V staroveku ich bolo vidieť a počuť na každom významnejšom prímorskom trhovisku, až kým ich nepohltil helenistický a rímsky svet. Bohato ilustrovaná kniha sprevádza čitateľa fascinujúcim príbehom fenických dejín. Spolu s čitateľom prekonáva úskalia plavieb fenických moreplavcov, navštevuje fenické mestá, zakladá Kartágo, Cádiz, či Palermo, privádza ho do Egypta, Asýrie, Izraela, Ríma a antických Atén, ale najmä dáva význam tejto, dnes už takmer zabudnutej, civilizácii.

Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť je publikácia, ktorá na knižnom trhu chýbala. Dielo šiestich renomovaných historikov ponúka netradičný pohľad na históriu Slovenska, pričom sa vyhýba zaužívaným schémam učebníc. Čitatelia tu nájdu všetky podstatné a zaujímavé obdobia od praveku po súčasnosť, vrátane stredoveku, moháčskej bitky v roku 1526, zániku habsburskej monarchie v roku 1918, a dejín 20. storočia, ktoré sú novým spôsobom spracované až po pád komunistického režimu v roku 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993. Inovatívne podanie umožňuje aj čitateľom bez odborného historického vzdelania objaviť množstvo nových informácií a súvislostí, ktoré rozšíria ich obzor. Knihy o dejinách Slovenska sú nielen dokladom úrovne historiografie, ale aj svedectvom o hľadaní vlastnej identity a hodnôt v historickom kontexte. Autorov spája snaha predstaviť Slovensko ako starú kultúrnu krajinu, ktorej dejiny si zaslúžia väčšiu pozornosť a úctu. Texty sú populárne a pútavé, doplnené bohatým obrazovým materiálom. Táto kniha poteší každého čitateľa.

Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera, ktorý mieri priamo do srdca ľudskosti. Je dnes človek viac živý alebo mŕtvy? Koľko ľudí treba na záchranu sveta, koľko na jeho zničenie a koľko na to, aby aspoň jeden človek prežil? Môžeme utiecť pred dejinami? Básne špekulatívneho posthumanizmu sú správou o rozvrate, deštrukcii a konci ľudskej kultúry a civilizácie, o troskách, ktoré ešte nevidíme, pretože nám ešte vždy splývajú s obrazmi neba a nádeje. Z týchto trosiek sveta a ľudskosti básnik loví naše osudy, náš lós a náš údel. Nezostáva nám nič iné, iba spolu s ním pomenovávať všetko nanovo a odznova: láska, strach, hnev, bezmocnosť, túžba, vášeň, krása, poznanie, moc, zlo, človek, ty. Ale kto to tu vlastne rozpráva? Môže byť básnická imaginácia vykúpením? A, je poézia súčasťou globálneho sprisahania?

Publikácia prináša pohľad na dve významné staroveké civilizácie Predného východu, o ktorých sa síce nehovorí tak často ako o starovekom Grécku, či Ríme, ale majú pritom svoju dôležitosť. Chetiti vytvorili v druhom tisícročí rozsiahlu ríšu s jadrom v oblasti dnešného Turecka a položili vytvorením písma kultúrne základy ďalšieho vývoja Malej Ázie. Výpravy chetitských panovníkov a dobyvateľov zároveň menili politické a vojenské usporiadanie síl na celom Prednom východe. Ešte „dobrodružnejší“ nádych mali dejiny Perzskej ríše, ktorá sa stala vôbec najväčšou ríšou Predného východu v dejinách. Peržania však nesmierne intenzívne zasiahli aj do európskych dejín. S Grékmi sa stretli v slávnych bitkách pri Marathóne, Termopylách, či Artemisiu. Práve výprava do Perzie sa stala životným projektom aj pre Alexandra Veľkého. Čitateľ sa v predloženej publikácii stretne nielen s dejinami spomínaných civilizácií, ale aj charakterizáciou ich reálií a pomerov. Autori k nej zaradili aj niekoľko prezentatívnych dokumentov, ktoré sú do slovenčiny preložené vôbec prvýkrát.

Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej

„Rytmus tejto knihy je založený na experimente so životom, nie textom. Titul vychádza z neexistujúcej tradície, na jej konci je eponymický raj, jej počiatok sa stráca v nedohľadne. Odkazuje tiež na gesto mojej debutovej básnickej zbierky: v tomto zmysle sa pre mňa kruh uzatvára na tom najmenej očakávanom mieste. Pokúsil som sa svoj život uchopiť, zvrátiť a opustiť – spojiť prostredníctvom jogovej praxe, meditácie, pôstu, lucidného snenia, dychových cvičení, očistných techník, tantrizmu a vnútorných rituálov do jedného celku s básnickou tvorbou. Výsledkom sú básne tejto knihy, ktoré popri svojej dokumentárnej funkcii môžu slúžiť ako pramenný zdroj ďalšieho výskumu v oblasti vied o človeku a spoločnosti. To je všetko, čo im prislúcha – s ohľadom na budúcnosť poézie, z tej istej perspektívy sa môžu spolupodieľať na priamej premene sveta a človeka v ňom. Riziká i bonusy zvolenej metodológie zhodnotí nezávislý pozorovateľ (civilizácia iného druhu).“ Michal Habaj

V súbore Básne pre mŕtve dievčatá (2003) sa u autora presadzuje práve melancholická a dekadentná zložka Habajovho postoja. Neprestajne však pritom dbá o to, aby neustrnul v prvoplánových vyjadreniach, takže svoju výpoveď rafinovane komplikuje významovou, hodnotovou a modálnou neurčitosťou, respektíve ambivalentnosťou.

Prostorem básní je pustina vnějšího světa, kterou nedokážou uspokojivě plnit neonové bary, řecké restaurace ani sídliště. Proniká do nitra subjektu, který se nedokáže vůči průsakům zvenčí nijak bránit.

V centre projektu Korene neba. Básne z posledného storočia (2000) tak už stojí sugestívny spor, keď Habajov subjekt za fascinujúcou metareálnou povahou prítomnosti objavuje eróziu zmyslu a vníma aj dezertifikáciu vlastnej citlivosti. "Ak sa v jednej básni pýtam „voda prenáša obraz čiernobiely či farebný?“ je to autentická a úprimná otázka, na ktorú som v danej chvíli nevedel odpovedať. A ak si odpovedám „pozri v starých knihách, pozri na starých maľbách“ je to dôsledok toho, že metarealita – a mediálna realita je jednou z jej nohých tvárí – je bližšie „poruke“ než realita sama. A vo svete, o ktorom píšu Korene neba, je touž aj jediná možnosť, ako sa dozvedieť pravdu o veciach, ktoré kyborg pozná už iba zo starodávnych kníh, malieb alebo videozáznamov. A kyborg nie je budúcnosť, kyborg dnes klíči priamo v nás." - Michal Habaj

Od zbierky Gymnazistky básnik hľadá spôsob, ako vysloviť vlastnú životnú skúsenosť s presahom do súdobých kultúrno-civilizačných procesov. Ťažiskovými látkami sú premena životnej reality na metarealitu a odrazy tohto procesu v emocionálnej, myšlienkovej a telesnej stavbe súčasného človeka. Voyeursky zameraný subjekt putuje emblematickými priestormi konzumnej kultúry (obchodné centrá, kaviarne, diskotéky etc.), a pretože relevantný zásah do reality sa ukazuje ako nemožný, vo svete stotožnenom s karaoke štúdiom nachádza uspokojenie v ambivalentnom, obdivno-ironickom komentovaní diania a najmä v estétskom rojčení nad opojno-úzkostnými možnosťami civilizácie. Habajove texty sú tak často skôr epicko-reflexívnymi projekciami a víziami než záznamami autentických zážitkov či intímnymi spoveďami. Subjekt sa štylizuje do postavy prvého básnika-kyborga, čo možno vnímať ako nový variant vešteckej roly básnika (Rédey). Umožňuje mu to najprv vysloviť opojenie z podnetov, ktoré postindustriálna informačná civilizácia ponúka rozvíjaniu ľudských daností (senzibilita, imaginácia, pamäť etc.). Rozpoznanie recyklačného charakteru a evidencia znepokojujúcich efektov dnešnej kultúry však postupne do nadšenia primiešava aj nostalgiu za arkadicky vnímanou minulosťou. Pod povrchovou kyberpunkovou inštrumentáciou možno v Habajových textoch čoraz intenzívnejšie začuť aj melancholický podtón atmosféry fin de siecle.

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.

Zbierka básní s prvkami konceptual-artu a pop-artu.