Dana Podracká Orden de los libros (cronológico)

Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia. A hoci na to využili celú svoju bohatú básnickú a ľudskú skúsenosť, čitateľ predsa len nadobúda pocit, akoby otvárali čosi po prvý raz, akoby sa im pred vnútorným a vonkajším zrakom odhalili nepoznané duchovné súradnice človeka ako jednotlivca a v prenesenom význame aj ako druhu. Kniha vychádza ako súčasť „špeciálnej“ edície časopisu Vertigo v osobitej dizajnovej úprave, v ktorej je každá strana knihy vždy tá prvá, posledná a zároveň uprostred.

Výber z poézie Byť paňou svojho Muzotu Dany Podrackej (* 1954) predstavuje prehľad jej štrnástich básnických zbierok od debutu v roku 1981, zahŕňajúci aj esejistiku a literatúru pre deti. Toto dielo reflektuje štyri desaťročia jej pôsobenia v slovenskej poézii a vzniklo v spolupráci medzi poetkou, autorkou doslovu a vydavateľom. Čitatelia majú možnosť sledovať vývoj Podrackej poetiky a zažiť jej jedinečný básnický jazyk, ktorý sa zaoberá témami ako človek, jeho vnútorné hlbiny a vonkajšie vzťahy, a tiež postavenie ženy v dejinách. Poézia sa vyznačuje silnou obraznosťou, angažovanými postojmi a spirituálnymi aspektmi, pričom sa sústreďuje na vyrovnávanie narušenej celistvosti ženy a spoločenstva. Kniha obsahuje odborný doslov Moniky Zumríkovej Kekeliakovej a Kalendárium s recenziami a komentármi k tvorivým míľnikom. Výtvarné dielo Viery Gergeľovej a dizajn Evy Kovačevičovej Fudala dopĺňajú vizuálnu stránku publikácie. Edícia POIESIS sa snaží predstaviť slovenskú literárnu scénu a prispieť k identifikácii autorov narodených okolo roku 1960. Redaktorkou edície je Stanislava Chrobáková Repar.

V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej udalosti, v jej vnútri, je ukryté čosi, / čo je tam nepretržite a je to sväté. Vie, že Smrť nie je navždy. Jej básne sú svojím spôsobom malými esejami o niekom alebo o niečom, čo v nej rozochvieva vedomie, myšlienky aj spomienky. Posuvné dvere neboli napísané rýchlo ani ľahko a ak chceme za ne nazrieť, aj ich čítanie si vyžaduje spomalenie. Rovnako ako dve predošlé autorkine zbierky Kubus (2014) a Paternoster (2018), aj aktuálna je vystavaná z desiatich cyklov po sedem básní a tak spolu tvoria trojicu či triptych.

Daniel Pastirčák o knihe Strážca zadných dvier: Danka Podracká rozprávku nerozpráva, ocitne sa v nej. Do rozprávky možno vstúpiť iba tam, kde pre nás všetko začalo. Chlapca so svietiacim korálikom stretá v Banskej Štiavnici. Ukáže jej mapu poslania: Mapa poslania je o stretnutiach. Každé stretnutie je dôležité. Inak sa poslanie nenaplní. Danka rozprávku spriada z poézie. Danka je mladšou sestrou Carla Sanburga a jeho rozprávok z krajiny Rootabogo. Keď prehovorí démon, poézia sa mení v nonsens podobný postavičkám z Alice v ríši divov. Poézia a nonsens zostupujú až k symbolom duše, ktorá sa hľadá. Nachádza sa tam, kde sa presahuje v láske. Preto nás neprekvapí, že Dankine postavy sa podobajú tým biblickým. Ilustrácie: Janka Bálik

Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita online – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od chazarskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore.

Esejistka a poetka Dana Podracká zostavila publikáciu venovanú najvýraznejšej slovenskej prozaičke Božene Slančíkovej Timrave (1867 – 1951), ktorej 150. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Z úryvkov jej diel a korešpondencie sa pokúsila vytvoriť plastický obraz autorky, ktorej „spoločnicou bola po celý tvorivý život samota – tá vonkajšia i tá vnútorná“ (A. Matuška). Timravina existencia je aj plná duchovnej driny. Je to prvá moderná slovenská ženská spisovateľka, ktorej prózy sa neprestávajú čítať a interpretovať dodnes.

Osemdesiat poeticky prerozprávaných príbehov inšpirovaných Bibliou a apokryfmi v zrkadle obrazov súčasného sveta otvára nový priestor na chápanie Starého a Nového zákona.

Esejistická kniha Dany Podrackej je pokusom nájsť v Štúrovom diele duchovnú zem a zrekonštruovať za pomoci jeho myšlienok, ako aj myšlienok jeho rovesníkov, čím je a čím by mohol byť duchovný štát ako vedomá kultúrna voľba. Názov esejistickej knihy je hľadaním odpovede na otázku, prečo trvá zatykač na Štúra dodnes. Jedni mu vyčítajú zbytočné teologické závažia, iní príklon k Slovanstvu, osobitne k Rusku, ešte ďalší jeho metafyzickú podstatu, ktorej sa nedokážu zmocniť. Štúr prečnieval a aj preto je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Autorka mnohých básnických zbierok (ako Mesačná milenka, Zimní hostia, Rubikon a iné) chcela svojou útlou knižočkou opäť osloviť všetkých tých, ktorým chýba poézia. Tých, ktorí siahajú po písaných slovách, aby do seba načerpali silu, jemnosť, citlivosť, tajné žriedlo niečoho neopakovateľného. Autorka akoby nabrala plnú dlaň z bežného života, načrela do myšlienok, pocitov ľudí, obyčajných a predsa tým vyčarila kus sveta, ktoré vás ešte dlho bude hriať pri srdiečku.

Kniha jednej z najvýraznejších slovenských poetiek a esejistiek obsahuje desať esejí, ktorých spoločným menovateľom je mapovanie stavu duše moderného človeka. Vo svojich úvahách autorka vychádza z umeleckého posolstva analyzovaných diel, ale aj z osobnej skúsenosti s metafyzickým rozmerom prežívanej skutočnosti.

Vybrané básne poprednej slovenskej poetky a esejistky, doplnené o cyklus nových veršov. Recenzia „Podracká je jedna z mála tých, ktorí ešte dávajú poézii zmysel existencie, lebo pochopili, že aktuálne to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Cez seba pre ňu objavila modus operandi – spôsob, akým vie hovoriť originálne a účinne: „posvätný oheň treba zhasínať / a nanovo posväcovať v ústach, / maličkom chráme“. Nachádzame u nej bezprostrednú vieru v kompetencie básnickej výpovede, presvedčenie, že k básni pravda prirodzene patrí, že báseň dokáže vlastným jazykom uchopiť pravdu, aj a najmä univerzálnu. (...) Charakteristické momenty originality tejto poézie dopĺňajú prvky legiend a mýtov, náboženské, spoločenské a umelecké kontexty. Stavba básne sa však nerozpadá pod tlakom významovej rôznorodosti, nerozleptá ju ani jeden zo spomenutých prvkov. Do ohniska významového diania sa od prvého po posledný riadok dostáva lyrická rozprávačka, jej fabulácie a paraboly, etudy otvorené pôsobeniu reality a pocitov, jej detailná názornosť i exponované zamĺknutia, jej schopnosť lapidárne konštruovať nové významy od prvotného impulzu až k pointe, pritom nič neubrať z ich tajomnej, nevysloviteľnej hĺbky, nič nestratiť z možností poznávania prostredníctvom kontemplatívnej intuície, akéhosi posvätného odkrývania (sacrum). V tomto je postavenie Dany Podrackej v našej poézii naozaj jedinečné." Radoslav Matejov

Diptych Dany Podrackej Persona a Morfeus tvoria dve samostatné knihy; kniha básní Persona a kniha krátkych gnómických príbehov Morfeus. Poradie a názvy vnútri kníh sú identické. Zatiaľ čo Persona vidí svet cez prizmu poézie, Morfeus posúva motívy videného do „vyššieho levelu“ v zmysle kabalistického princípu: človek by mal na zemi žiť preto, aby sa celý čas snažil pochopiť záhadu „horného poschodia“. Knihy sa dajú čítať osve aj spolu. Hľadaním vzájomných paralel vás vtiahnú do vlastnej skúsenosti, kde je pomyslená „tretia“ kniha, ukrytá „medzi“. Voľným spájaním napísaného s osobne prežitým vzniká dobrodružstvo analýzy seba i sveta. Nie je vylúčené ani párové čítanie, pri ktorom jeden číta druhému „o tom istom“, ibaže z trochu inej strany, aby sa rozprúdil dialóg dialógu, tetralóg.

Sbírka básní zkušené slovenské autorky Dany Podracké „Persona“ zavádí čtenáře do prostoru mezi prožitým a napsaným. Nabízí dobrodružné hledání vlastního já prostřednictvím pohledů dovnitř i vně jednotlivých básní-příběhů. Za slovy se objevují stíny i záblesky světla přesvědčující o životnosti světa stvořeného ze šestačtyřiceti písmen (slovenské) abecedy.

Prvá časť diptychu esejistických kníh Zielpunkt - Mýtus o vernosti a Pani Cogito - Mýtus o celistvosti, je pokusom o pochopenie tvorivej hlbiny človeka, ktorý sa ocitol sám so svojou víziou sveta, sám so svojím utrpením a odvahou, aby vyslal do spoločenstva správu o bytí, ktoré je aj jeho súčasťou. Knihy sa dajú čítať osve aj spolu.

Diptych esejistických kníh Zielpunkt, Mýtus o vernosti a Pani Cogito, Mýtus o celistvosti, je pokusom o pochopenie tvorivej hlbiny človeka, ktorý sa ocitol sám so svojou víziou sveta, sám so svojím utrpením a odvahou, aby vyslal do spoločenstva správu o bytí, ktoré je aj jeho súčasťou.

Kazematy sú deviatou zbierkou talentovanej slovenskej poetky, opäť potvrdzujúcou autorkinu bohatú obrazotvornosť v oblasti jazyka vyjadrujúceho vnútorné pocity človeka, hľadania nových obrazov, nových asociácií, nových myšlienkových postupov i nových spôsobov sebahľadania.

Mytológia slovenských rozprávok začína odvolávkou na orientálnu, ale celosvetovú slávnu Šeherezádu. Autorka tým predovšetkým pripomína čosi notoricky známe i notoricky dedičné. Objemná kniha poetky a esejistky je v tomto smere objavná a záslužná. Je nielen holdom jednému z najúžasnejších zázrakov slovenskej písomnosti, ale aj vášnivou a zasvätenou vykladačkou tohto zázraku. Pri čítaní Podrackej \"výkladov\" si nevdojak uvedomujeme aj to, že keby slovenská literatúra nerobila nič iné, len rozvíjala témy a prístupy, ktoré s opravdivou genialitou zachytil Dobšinský, nemusela sa tak často spreneverovať sama sebe a mohla mať oveľa menej starostí s vlastným sebadefinovaním. Na chválu autorky slúži okrem iného aj to, že nasilu nenaťahuje rozprávkové námety na škripec nejakej ideológie.

Kniha trojice autorov: Vladimíra Mečiara, Dany Podrackej a Ľuby Šajdovej poskytuje ucelený pohľad na slovenskú politiku a spoločenské dianie od novembra 1989 až po rok 2002. Text je rozčlenený do dvoch častí: Slovenské tabu – eseje a úvahy a Ľudský portrét politika.

Kniha esejí poetky a publicistky prináša originálne pohľady na najosobnejšie stretnutia s ľuďmi, problémami, myšlienkami a udalosťami. Autorka chápe bytostné stretnutia ako uzlové body najvnútornejšieho života, určujúce mapu života a osudu.

Keď je už prvák v škole ako doma, pochytajú sa písmenká za ruky a začnú mu rozprávať rozprávky a básničky: o nedočkavom prvákovi, o atramentovej jašteričke, o piadižienke Nepamätajke. Pre nebojkov sú tu rozprávky a plyšovom duchovi i hladnom strašidle... Dovedna 16 rozprávok a 16 básničiek takých krásnych, akoby boli napísané zvončekovým písmom.

Zbierka básní Hriech, za ktorú autorka dostala Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Skúma v nej problém lásky ako duchovnej dimenzie vzťahu k partnerovi a svetu.

Súbor kratších poviedok zo života súčasných detí.

V zbierke Grizly v spiacom dome autorka odhalila zákutia duše súčasnej ženy.

Sovia hora je to len tá hora, ktorá narastá v tebe podľa veľkosti dobrých skutkov. Čím viac dobrých skutkov urobíš, tým je hora väčšia a tým väčšia je aj ľudská múdrosť.

V druhej básnickej zbierke Zimní hostia autorka umocnila svoj etický ideál, ktorý hľadá predovšetkým v takých preverených istotách, ako je detstvo, domov a láska.