Juraj Dolník Libros

Druhé vydanie tejto publikácie je rozšírené o jednu kapitolu: pripojila sa VIII. kapitola pod názvom Jazyk a komunikácia. Nejde, prirodzene, o komplexný výklad tejto témy, lebo veď ide o všeobecnú jazykovedu. Z rozličných prístupových možností autor si zvolil postup, ktorý je založený na štvoraspektovom (resp. päťaspektovom) modeli jazykovej komunikácie, ktorý mu poslúžil ako výkladový pôdorys, čiže tému rozvíja pod týmito aspektmi. Ide o vecnoobsahový, sebaprezentačný, vzťahový a apelový aspekt jazykovej komunikácie, ku ktorému sa voľne pripája informačný aspekt.Vo výklade sa objavujú nové pojmy, ale oživujú sa aj také, ktoré sa vyskytujú už v predchádzajúcich kapitolách, pravda, dávajú sa do nových súvislostí, resp. venuje sa im väčší výkladový priestor (veľmi výrazné je to pri výklade metafor). Kniha je určená lingvistom, doktorandom orientovaným na jazykovedu, resp. na filológiu v najširšom zmysle, študentom v študijných odboroch dotýkajúcich sa priamo alebo nepriamo jazyka a jeho používania, ale aj širšej odbornej verejnosti zaujímajúcej sa o rozličné otázky spojené s poznávaním jazyka v najrozličnejších aspektoch.

Jazyk vzniká zo sociálnej praxe a súčasne ju formuje, reprodukuje a rozvíja. Je prostriedkom na zachovanie sociálneho života a prispôsobenie sa meniacim potrebám členov spoločnosti. Pre pochopenie jazykovej reality je nevyhnutné zohľadniť existenciu jazyka v sociálnej praxi. Kniha ponúka komplex konceptov, ktoré sú kľúčové pre pochopenie interakcie nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Zdôrazňuje kultúru jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu a ukazovateľ kultúrnej úrovne spoločnosti. V tomto rámci sa objasňuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy formovania subjektu takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach z perspektívy praktického jazykového odborníka, ktorý ovláda jazyk prostredníctvom praxe, čo môže viesť k konfliktu so školeným odborníkom. Tento konflikt odhaľuje rozpor medzi jazykovým citom a teoretickými znalosťami. Sledovanie jazyka z pohľadu jazykovej praxe vedie k otázke autentického kultivovania jazyka a podnecuje kritické vyrovnávanie sa s konceptmi jazykového znaku a systému. Kniha je určená lingvistickej odbornej verejnosti a môže zaujať aj odborníkov v sociálnych a humanitných vedách, ako aj študentov tretieho stupňa univerzitného štúdia.

Autor v publikácii reaguje na tri fundamentálne otázky: Z čoho vzišla teória spisovnej slovenčiny a jej kultivovania? V čom spočíva odborný spor, ktorý je sprievodným príznakom vedeckého poznáva