Tomáš Štrauss Libros

Autor zasvätene analyzuje špecifiká kultúry strednej Európy, pričom zdôrazňuje jej často kľúčový význam pre dejiny a vývoj svetového umenia.

V poradí už deviata kniha Tomáša Štraussa, ktorá vyšla v Kalligrame, prináša 2. zväzok korešpondencie s osobnosťami umeleckého života v období rokov 1969 - 1989. Keďže ide o komunikáciu súkromného rázu, mnohé zjednodušené a ideologicky sploštené interpretácie daného obdobia nasvecuje z dosiaľ nepoznaného uhla.

Zverejnená korešpondencia Tomáša Štraussa s mnohými slovenskými výtvarníkmi a výtvarnými teoretikmi je záznamom umenovedného diskurzu, ktorý Štrauss viedol zo slobodného a otvoreného prostredia a zároveň dokladom o bežných ľudských bolestiach a problémoch, s ktorými boli konfrontovaní nekonformní umelci v socialistickom Československu, ale aj o zmene postojov po roku 1989.

Jedna z posledných kníh Tomáša Štraussa, Moje Košice je historickou esejou o meste a jeho umení, pričom sa opiera o autorove vlastné výskumy a osobné zakúšanie jedinečnej slobodomyseľnej atmosféry Košíc daného obdobia.

Originálne štúdie známeho slovenského kunsthistorika, znalca východnej avantgardy, sú provokatívnym pohľadom na vývoj moderného výtvarného umenia v Európe. Tomáš Štrauss, citlivý umenovedec, vníma človeka nielen ako súčasť prírody či prostredia, zároveň však aj ako jeho nenahraditeľného, ustavične nepokojného tvorcu, ktorý slobodne rozvíja všetky vlastnosti božského princípu. Je vždy nepokojný, ale vždy otvorený prijímať, hľadať, tolerovať cudzie a neznáme – vždy však skepticky, racionálne a kriticky.

Publikácia predstavuje súpis spomienok autora, kde jednotlivé vzájomne nepospájané útržky spomienok zodpovedajú pritom spontánnemu chodu mysle väčšmi ako systematický opis a analýza toho čo bolo, a ako a prečo to tak bolo...

Dvojjazyčné nemecko-slovenské eseje známeho slovenského kunsthistorika zaoberajúce sa postmodernými otázkami súčasnej kultúry.

Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predchádzajúcej publikácie. Autor sa zameriava na súčasnosť a vplyv nových technológií a médií na komunikáciu a umenie. Text je obohatený o inšpirujúce exkurzy do minulosti, ktoré pomáhajú zasadiť súčasné sociálne a estetické javy do širšieho historického kontextu. Štrauss počas písania nadobudol prekvapujúce poznanie, ktoré chce zdieľať s čitateľmi. Pri koncipovaní prvej časti, ktorá sa zaoberá dejinami a novou politicko-spoločenskou realitou, a druhej časti o médiách, nebolo možné predvídať, ako bude vyzerať najnovšie umenie. Naopak, z literatúry a umenia možno usudzovať na charakteristické spoločenské javy. Čas, ktorý prežívame, je jedinečný; každá minúta je iná. Minulosť a budúcnosť nie sú len predĺžením prítomnosti. Práve táto jedinečnosť a charakteristické „tu a teraz“ sú doménou umenia. Neexistuje jediná formula na vysvetlenie diania okolo nás. Jedinečnosť umenia a tvorivej osobnosti je kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti sveta, ktorý nás obklopuje.

Umenie kontra ideológia? Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredovýchodnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť. "Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto „West-“, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva – provokácia." (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001) 2. vydanie