Ivan Kňaze Libros

Ľudová mytológia mu nasadila neblahú povesť krvilačnej šelmy. Ľudia ho takmer vyhubili, prežil len vďaka svojej výnimočnej inteligencii a plachosti – stal sa pre nás takmer neviditeľným. Napriek tomu je vlk v našich lesoch prítomný, i keď stretnúť ho je výnimočný zážitok. Podobne výnimočná je príležitosť spoznať tohto tajuplného obyvateľa našich lesov prostredníctvom nevšedných informácií, zážitkov a fotografií, ktoré pre vás do tejto knihy zhrnul zanietený pozorovateľ a fotograf slovenskej prírody. Dozviete sa priam neuveriteľné fakty a zaujímavosti o vlčej rodine, svorke, o tom, do akej miery je sociálny svet vlka blízky tomu ľudskému, o záhadách vlčej povahy, o jeho emočnom svete, o komplikovanom jazyku, ktorým sa vie rozprávať, o jeho živote, správaní a reakciách v rôznych situáciách, o rozšírení vlkov na Slovensku. Kniha, ktorá má čo povedať každému záujemcovi o poznávanie slovenskej prírody.

V ďalšom diele knižnej série o pozoruhodných živočíchoch si Ivan Kňaze vzal na mušku tie, ktoré v nás väčšinou budia negatívne pocity, a to jedovaté zvieratá! S prekvapením zisťujeme, koľko ich žije aj na Slovensku, i keď okrem vretenice nie sú pre človeka príliš nebezpečné. Skúsený pozorovateľ prírodynám umožňuje dôverne nahliadnuť do ich životných zvyklostí a tajomstiev. Podáva množstvo príbehov o stretnutiach s týmito rozmanitými bytosťami - od rôznych druhov pavúkov cez neposedné šťúriky, morovité motýle, chochlatky, okáne, lišaje, štetinavce, mníšky, priadkovce a spriadače, vidlochvosty, vretienky, nebezpečné blanokrídlovce (včely, osy, mravce, kutavky, čmele, sršne), viaceré druhy chrobákov, dvojkrídlovce, dravé bzdochy, temperamentné mnohonôžky, jedovaté obojživelníky až po kráľovnú slovenských jedovatých zvierat - vretenicu. Dozvedáme sa, že jed používajú aj ďalšie živočíchy, napríklad mnohé hmyzožravce. Zaujímavá, informačne bohatá knižka poteší a poučí každého záujemcu o poznávanie krás a tajov slovenskej prírody.

Kniha je putovaním po najkrajších prírodných rezerváciách, ktoré vznikli za účelom ochrany rastlín a živočíchov lesov, jazier, trstinových porastov, skál, stepí, potokov či riek. Kniha je objavovaním života v nich, ich typických rastlín a živočíchov. Čo to vlastne prírodná rezervácia je? Možno si bude niekto myslieť, že je to pevne ohraničený celok územia, v ktorom kvitnú kvety a žijú len vybrané živočíchy, ktoré túto hranicu neprekročia ani nepreletia. Prírodná rezervácia je však vybraný celok prírodného prostredia za účelom ochrany rastlín a živočíchov so zachovaním pôvodného prírodného útvaru – lesa, jazera, trstinových zárastov, skál, stepí, potoka, rieky. Jednoduchšie povedané, je to taký les ako každý iný s obmedzenými možnosťami vonkajšieho zásahu človeka. Počas potuliek našimi prírodnými rezerváciami to sami zistíme. Určité druhy živočíchov však nemusíme spozorovať až za tabuľou prírodnej rezervácie. Veď vták, zviera alebo motýľ nevie, že sa nachádza v chránenom území, to vie len človek. Živočích, ten sa pohybuje slobodne a zastaví sa obyčajne len tam, kde zistí, že tu má vhodné podmienky pre rozmnožovanie a získavanie potravy pre svoju existenciu. Tak sa teda poprechádzajme po turistických chodníkoch, cestách, stráňach a lúkach. Možno budeme mať šťastie…

Slovensko je aj vďaka veľkému množstvu operencov veľmi pestrofarebnou krajinou a ponúka množstvo prírodných zákutí s najrôznejšími vtáčími druhmi. Kniha Vtáčie územia je putovaním po slovenskej prírodnej krajine so zameraním na život vybraných vtáčích druhov. Autor knihy Ivan Kňaze pozoroval vtáčie druhy, ktoré sú typické pre jednotlivé chránené vtáčie územia. V knihe približuje typické prvky vtáčieho správania a najväčší priestor v ňom venuje „milostným hrám“ vtákov a vtáčikov a istej „romantike“ v ich správaní. V úvode knihy sa autor vyznáva zo svojho vzťahu ku vtáčej ríši: „Ornitológia a moje milované vtáčiky ma sprevádzajú celý život, robia mi radosť a spôsobujú pokoj na tele aj duši. Keď sa človek započúva do spevu vtáka, cíti sa zrazu zdravší a silný ako ten dub v lese."

Už keď počujeme slovo hmyz, predstavujeme si nepríjemné, bodavé či škodlivé stvorenia. Znalec prírody sa však na úžasný svet drobných živočíchov díva úplne inými očami. Zasvätí nás do nevšedných príbehov, ktoré sú pred očami smrteľníka dokonale ukryté. Začítajte sa do fascinujúcich príbehov dvorenia, ľúbostných hier... Spoznajte neznáme svety drobných podeniek, potočníkov, pošvatiek, hadoviek, šidiel a šidielok, vážok, koníkov, kobyliek, medvedíkov, svrčkov, cikád a mnohých ďalších nevšedných tvorov. Ich príbehy v tejto knihe ilustruje množstvo unikátnych farebných fotografií.

Popredný prírodovedný spisovateľ a fotograf našej slovenskej prírody, Ivan Kňaze, sa knihou Ako porozumieť zvieratám pustil do jednej z najnáročnejších, ale aj najpútavejších tém z prírodovedného hľadiska, akou je správanie sa živočíchov v našej prírode – etológie. Zo všeobecného chápania prejavov živočíchov si autor vybral tie najzaujímavejšie špecifické témy, ako sú napríklad výnimočnosť očí vodnej šelmy vydry riečnej, alebo priam zázračné oko mačky divej a jej periférne videnie koristi. Zistíme, pomocou akých receptorov vyhľadáva krt pod zemou dážďovky, alebo kde má líška pachovú žľazu „fialku“ a načo jej slúži. Dozvieme sa, prečo samička motýľa okáňa menšieho žije len jeden deň a aj to, ako si čmele zemné v čase lásky píšu ľúbostné listy. Možno málokto vie, že vlci majú optickú reč tela a ňou sa dorozumievajú neraz lepšie ako my, ľudia, hovorovou rečou. Sojka je zas výnimočná v tom, že si zapamätá desiatky skrýš, kde si uložila zásoby semien na zimu. Jej mozog sa totiž líši od ostatných vtákov. Zvieratá sa dokážu v prírode maskovať, vedia si navzájom pomáhať, ale aj bojovať o potravu, vedia sa komfortne správať... Kniha nám navyše ukáže, aké naozaj nevšedné pytačky majú vtáky alebo aj to, ako zvieratá spia.

V poslednom období vzniklo toľko dezinformácií zo života medveďa a jeho stretu s človekom, že bežný čitateľ sa v tom začína strácať a možno aj prestáva racionálne uvažovať a riadiť sa „sedliackym rozumom“. Z tohto dôvodu prinášame výpoveď človeka, ktorý sa venuje správaniu medveďov takmer celý svoj život a stretol sa s ním zoči-voči viac ako stokrát. Svoje príbehy sa pokúsil vtesnať do knihy, ktorá pravdivo a bez zveličenia vysvetľuje princípy správania sa tejto šelmy.

Poviedky: Keď ma medveď naháňal, Za medveďom na Poľanu, Po roku zase na Poľane, Dva dni šťastia s medveďmi, Medveď rybár, V snehovej fujavici, Stará medvedica, Pod Kráľovou hoľou, Sám v divej prírode, Mláďatá, Krkavce a medveď, Na medvedej stope, Vlčia reč, Vlk srnca nedohoní, Pri vlčom brlohu, Na východ za vlkmi, Vyľakané jazvece, Pri jazvečom brlohu, Stará jazvečica, Na stope rysa, Rysie mačence, Kráľ mačkovitých šeliem, Hlava rysa a zadok medveďa, Stretnutie s kunou lesnou, Kuní lov na labtúšky, Kuna lesná značkuje svoj revír, Kuna v opustenom domčeku, Celé roky s kunami, Mláďatá líšok, Líščí lov na vtáčatá, Zajac nie je ľahkou korisťou, Líšky na Poľane, Líška ma rada hraboše, Divé mačence, Mačka divá v Javorníkoch, Mačacie radovánky, Kocúr spod Svetlovej, Vodná šelma na love, Na Bielom potoku, Mokré zátišie, Zapáchajúca domácnosť, Ako som spal s tchorom, Vylúpené hniezdo, Vrtká lasička, Ako sa hranostaj prefarbil, Hranostaj na love.

Kapitoly: Význam rozvešiavania búdok, Materiál na zhotovenie búdok, Spôsob výroby, Typy búdok, Klátikové búdky, Rozmiestnenie búdok, Číslovanie, kontrola a evidencia búdok, Čistenie a údržba búdok, Obyvatelia vtáčích búdok, Pomáhame vtákom v zime, Kŕmidlá, Prikrmovanie vtákov. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 10.- Kčs.