Pavol Tišliar Libros

Zatímco v muzeích a knihovnách má pořádání výstav dlouhou tradici, v archivech jde o poměrně nový jev. Publikace se věnuje výstavní prezentaci v prostředí archivu z teoretického i praktického hlediska. První část je věnována kulturnímu dědictví a jeho legislativnímu ukotvení v České republice, druhá část obsahuje stručný úvod do muzeologie jako vědecké disciplíny s důrazem na teoretický a metodologický základ k muzejnímu výstavnictví. Třetí část je věnována všeobecným pravidlům přípravy a realizace výstavy. Čtvrtá část představuje hlavní specifika výstavnictví v prostředí archivu s důrazem na právní a technologické aspekty výstav v archivu.

Venované 70. narodeninám prof. PhDr. Karola Fremala, CSc.

Publikácia slúži ako pomôcka pri výučbe miestnych a regionálnych dejín na základných a stredných školách, zameraná na históriu Petržalky v rokoch 1919 až 1946. Tieto roky predstavujú významný medzník, keď po 1. svetovej vojne a vzniku nástupníckych štátov v roku 1918 došlo k zásadným zmenám. V auguste 1919 obsadilo Petržalku československé vojsko, pričom ju natrvalo pričlenilo k Československej republike. Avšak po podpísaní Mníchovskej dohody sa stala súčasťou Hitlerovej Tretej ríše od októbra 1938 do apríla 1945. Vzájomná symbióza medzi Petržalkou a Bratislavou, formujúca sa od druhej polovice 18. storočia, bola na viac ako šesť rokov prerušená. V roku 1946 sa Petržalka stala mestskou časťou Bratislavy, čo viedlo k takmer úplnej strate identity po výstavbe sídliska a zbúraní historickej obce. Publikácia obsahuje kapitoly o pripojení k Československu, rozmachu priemyslu a dopravy, medzivojnovom období, spoločenskom živote, výstavbe opevnenia, období Tretej ríše, oslobodení a osobnostiach žijúcich v Petržalke, ako aj o kultúrnych pamiatkach z rokov 1919 - 1946. Ide o druhé doplnené a prepracované vydanie.

Publikácia sa zaoberá prvým slovenským sčítaním ľudu na Slovensku v roku 1919. Analyzuje prípravný proces, priebeh a výsledky, ktoré porovnáva s nasledujúcim sčítaním obyvateľstva v roku 1921ako aj s vybranými výsledkami predchádzajúcich uhorských sčítaní od roku 1880.

Predkladaná publikácia „Migračné procesy Slovensku (1918 – 1948)“ predstavuje monotematický vedecký príspevok k dejinám migračných procesov na Slovensku v 1. polovici 20. storočia. Na jeho vzniku sa podieľali viacerí slovenskí autori, zväčša dlhodobo skúmajúci jednotlivé fragmenty, aspekty, vnútorné korelácie a vonkajšie kontexty migračných javov Slovenska, t.j. emigrácie, imigrácie a vnútorných pohybov obyvateľstva v krajine v období rokov 1918 – 1948 s čiastočným presiaknutím do predchádzajúcich a nasledujúcich rokov. Zámerom tejto kolektívnej práce bolo zároveň pojať problém migrácie cez prizmu špecifík politicko-spoločenského (ekonomického) vývoja krajiny v kontexte Československej republiky (1918-1938/39; 1945-1948) a samostatného štátu – Slovenskej republiky (1939-1945) v spojení s populačnou a národnostnou politikou vyššie uvedených štátnych útvarov a s ohľadom na širšie medzinárodno-politické súvislosti.