Peter Labanc Libros

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Ucelená práca na tému spišskej šľachty do začiatku 14. storočia svetlo sveta doteraz neuzrela, avšak pri výskume sa bolo možné opierať o viacero pozoruhodných a kvalitných prác, ktoré sú priebežne citované v texte. Bohatosť spišskej historiografie je síce príslovečná, ale má svoje výhody a nevýhody. Medzi klady treba zarátať posúvanie výskumu viacerých tém do oblastí, ktorých riešenie je pre iné regióny zatiaľ v nedohľadne. To čo je prednosťou, býva istou pascou, ktorá láka autorov uspokojiť sa so závermi staršej literatúry bez doplňujúcej pramennej heuristiky. Práve cestou možno čo najúplnejšieho zhromaždenia prameňov k dejinám Spiša som sa vydal pri počiatkoch vzniku tejto knihy. Celkovo sa podarilo zozbierať približne štyri stovky diplomatických prameňov vydaných do roku 1300, ktoré prinášajú informácie k dejinám Spiša. Táto heuristika bola doplnená o niekoľko stoviek prameňov zo 14. storočia, ktoré ponúkajú množstvo zaujímavých údajov o predchádzajúcom období. Viaceré z citovaných dokumentov boli publikované s chybami, prípadne neboli publikované vôbec. Aj z toho dôvodu obsahuje poznámkový aparát citácie originálneho znenia jednotlivých listín. Deje sa tak aj v tých prípadoch, keď má pôvodné znenie dôležitý význam pre argumentáciu v samotnom texte.