Janko Silan Libros

Ide o Silanov jediný román. Darmo sa pokúšal od r. 1970 o jeho uverejnenie, hoci mal na to prísľub. Vymykal sa svojou formou i obsahom z vtedajšej domácej prózy. Bol realistický aj alegorický zároveň, nachádzajú sa tu prvky satirické, groteskné, hororové, lenže všetko pospájané do záhadného, poloreálneho, polosnového celku, zdanlivo nepreniknuteľného, pretože náročky zašifrovaného. Nečudo, že Silan siahol po takejto metóde. Žil samotársky vo svojej važeckej fare a ustavične bol sledovaný bezpečnosťou. Musel teda utajovať, symbolizovať, alegorizovať. Avšak doba so svojimi spoločensko-morálnymi deformáciami je tu priam dokumentárne zachytená. Do zložitého labyrintu tohto výnimočného románového diela uvádza úvodná štúdia.

Básnik a katolícky kňaz, redaktor vydavateľstva Verbum, Janko Silan (1914 – 1984), je najreprezentatívnejším autorom katolíckej moderny v slovenskej literatúre. Jeho dielo treba rozumieť v kontexte modernej slovenskej literatúry a európskej katolíckej literatúry. V oboch totiž nachádza svoje zdroje a zároveň je originálnou odpoveďou na ich výzvy. Janko Silan nielen filozoficky, ale aj tvarovo vzdialil svoje dielo od dobovo príťažlivých sugescií avantgárd. Bližšie mal k výrazu modernej lyriky, najmä novoromantizmu a symbolizmu, ktorý bol priepustný pre osobnú spirituálnu výpoveď. V zmysle filozofie tomizmu bol presvedčený, že „duch dáva formu veciam“. Preto básnický zážitok a vnútorný tvorivý impulz nadradil nad umelecké programy a manifesty. Svoj básnický štýl postupne oprosťoval od komplikovaných štylizácií, básnických ornamentov, časom aj od pátosu a veľkoleposti. Za výrazovým minimalizmom a štýlovou jednoduchosťou sa skrýva autorova vedomá snaha obrúsiť svoju básnickú výpoveď až na podstatu. Predkladaný zväzok predstavuje osobnosť i jeho dielo autora v novej syntéze básnickej tvorby, autorových estetických názorov, sebainterpretácií a kritických interpretácií, z ktorých mnohé doteraz neboli publikované.

Záverečný zväzok osemdielneho súboru Silanovej tvorby. Obsah má pestrý. Umožňuje čitateľovi predovšetkým poznať Silanove názory na poéziu, vniknúť do jeho ideových a estetických princípov; prirodzene, všetko sa u neho viaže na kresťanský svetonázor. Autobiografické materiály zase umožňujú poznať mnohé úseky jeho kňazského i občianskeho života. Sú to jeho prvé básne zo stredoškolských čias, napísané ešte pred zbierkou Kuvici (1936); nie sú začiatočnícke, napĺňali ich vážne myšlienky a mali pevný tvar. Je tu i celý cyklus ľúbostných básní. Sú z r. 1939, keď sa definitívne rozhodol stať kňazom. Zväzok dopĺňajú ešte preklady nemeckých básnikov, ktoré mali ladenie jeho vlastnej poézie. Tento zväzok je kľúčom k celej jeho tvorbe.