František Neupauer Orden de los libros

Zborník Jezuita JUDr. František Paňák SJ - apoštol Košíc zachytáva život predsedu slovenského študentského spolku Detvan v Prahe, jezuitu a politického väzňa, evidovaného ako "nepriateľskú osobu" ŠtB. Jeho príbeh sa začína v Oravskom Podzámku v roku 1908, pokračuje štúdiom na slovenských a francúzskych gymnáziách, kde sa stretáva s Mohammadom Rezá Pahlaví. V Prahe získava titul JUDr. a neskôr pracuje v Matici slovenskej. V roku 1938 sa rozhoduje pre noviciát v Spoločnosti Ježišovej. Ako mladý jezuita ovplyvňuje formáciu Silvestra Krčméryho v Banskej Bystrici a pôsobí ako kňaz v Handlovej a Bratislave. S nástupom komunistického režimu prichádza prenasledovanie a väzenie, kde sa stretáva s Rudolfom Dobiášom a Ladislavom Hanusom. Následne pracuje ako lesný robotník na Orave. Od roku 1968 až do smrti v roku 1997 pôsobí ako kaplán v Dóme sv. Alžbety v Košiciach a je pochovaný v Ružomberku. Úvod publikácie obsahuje profily od historikov a pamätníkov, nasledujú autentické dokumenty a články Paňáka pod pseudonymami. Zachovalé listy z rodinných archívov priblížia jeho záujem o rodinu od študentských čias po posledné obdobie v Košiciach. Zborník obsahuje bohatý dokumentačný a obrazový materiál z rôznych archívov. Paňák je považovaný za významnú osobnosť východného Slovenska počas normalizácie, známy ako Anjel či Apoštol Košíc, ktorý ovplyvnil mnohých kňazov, rehoľníkov a politikov.

Cieľom publikácie bolo priniesť ucelený a faktami a argumentmi podložený pohľad na realitu socializmu u nás v rokoch 1948 až 1989, tým prispieť k zreálneniu historickej pamäti a k búraniu mýtov o ňom. Chceli sme tým zároveň demaskovať socializmus a ukázať jeho pravú tvár, podstatu v praxi a nezamýšľané dôsledky. Socializmus totiž považujeme za aktuálny a vážny spoločenský problém, keďže podliehanie mýtom o ňom, príklon k nemu a oživovanie jeho zmutovaných foriem a prvkov podľa nás ohrozuje slobodu, prosperitu a bezpečnosť ľudí a civilizačné základy dnešných spoločností.

Nenápadná udalosť, ktorá zmenila dejiny. Čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi na Slovensku? Svedectvá priamych účastníkov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988.

Výbuch v jadrovej elektrárni Černobyľ a jeho vplyv na Európu a Československo, ale aj vývoj jadrovej energetiky a s ním súvisiaca ochrana zdravia a životného prostredia - to všetko sú témy, o ktorých sa hovorilo na medzinárodnej vedeckej konferencii v Bratislave. Konala sa v deň 30. výročia výbuchu štvrtého bloku černobyľskej elektrárne, teda 26. apríla 2016. Teraz Ústav pamäti národa vydal zborník sedemnástich príspevkov, ktoré na konferencii odzneli. Príspevky zostavovatelia rozdelili do troch hlavných častí: Černobyľ a Európa, Černobyľ a Československo, Černobyľ a pamäť. Tretí blok, v ktorom vstúpili aj zástupcovia Ústavu pamäti národa, približuje, ako černobyľskú haváriu a jej dôsledky vnímala československá Štátna bezpečnosť, ako o udalosti informoval totalitný režim v Československu a ako na to reagovali opozičné hnutia. Ponúka aj pohľad na Preteky mieru v máji 1986, keďže prvé etapy cyklisti odjazdili na Ukrajine krátko po výbuchu. Na medzinárodnej konferencii sa zúčastnili nielen odborníci zo Slovenska, ale aj z Česka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska. Podujatie pripravili Ústav pamäti národa, Slovenský hydrometeorologický ústavu a Slovenská akadémia vied.

Podtitul: Štúdie, spomienky a svedectváPublikácia prináša najnovšie poznatky o najvýznamnejšej protirežimnej manifestácii z obdobia normalizácie. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu.Súčasťou publikácie sú popri štúdiách aj spomienky aktérov historických udalostí, ktorí sa podieľali na jej organizovaní, ako aj účastníkov priamo na námestí.