Michal Tallo Orden de los libros

Dvě velmi odlišné ženy, které se seznámily na internetu, společně vyrážejí do lázní na dovolenou. Do opuštěné osady daleko od civilizace přichází dokumentaristka. Po celém městě se uprostřed noci zničehonic zjeví záhadné stavby. Pár se v malém bytě stará o zvláštní tělo. V cukrárně na předměstí pravidelně pláčou muži. Uznávaný slovenský básník a překladatel Michal Tallo ve svém prozaickém debutu, jenž se stal na Slovensku literární událostí, sepsal příběhy unavených anonymních lidí kdesi na pomezí reality a horečnatých snů – příběhy o neschopnosti uniknout z míst, která si nosíme všude s sebou.

Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý pripomína ten náš. Unikátne formátovanie niekoľkých nájdených dokumentov - od náboženských textov záhadnej sekty po reportážne básne a osobné výpovede - premieňa čítanie na interaktívnu detektívnu prácu. Básne nemajú stanovené poradie, často súvisia alebo si protirečia, čo pri ich skúmaní vytvára obraz spoločnosti v bode zlomu, kde zlo koná v mene lásky a všetko živé kolabuje v mene samozvanej čistoty. Zbierka je spracovaná dizajnérok Terezy Maco a Aurélie Garovej. Pri čítaní sa vynárajú pojmy ako mýtus alebo sága. Autor v nelineárnom diele znovu skladá svet, ktorý sa na povrchu líši od nášho, no zároveň s ním má veľa spoločného. Ide o básnickú analýzu krutosti a zla nášho sveta a spoločenského usporiadania. Kniha je apokalyptická v doslovnom význame - ako odhalenie. Publikáciu podporil Fond na podporu umenia a časť rukopisu vznikla počas pobytu na rezidencii Institutu umění v Prahe vďaka štipendiu Medzinárodného vyšehradského fondu.

V básnickej novele Michala Talla ∆ sa celý svet stáva metaforou turbulentných ľúbostných vzťahov: počnúc evolúciou živočíšnych druhov až po zánik živých jazykov. Po kontrolovaných, chladne komentovaných emóciách z prvej knihy teda Michal Tallo prichádza s rezignáciou na odstup. Jeho jazyk už nie je tlmivým roztokom, ale materiálom, z ktorého svety povstávajú a následne sa pod jeho váhou rúcajú.

Debutová zbierka Michala Talla Antimita sa vyznačuje nielen kolážovými postupmi, neznateľnou inkorporáciou prevzatých textov do vlastného písania a anestetickou tlmenosťou emócií či telesného utrpenia, ale aj špecifickou autorskou poetikou. Tallo svojím písaním vytvára mentálne, architektonické či technicistické krajiny. Zároveň zaznamenáva stavy svojho subjektu – telesné, zdravotné, psychické – často akoby išlo o hlásenia o stave stroja, o procesoch, ktoré v ňom prebiehajú. Pre jeho poetiku je charakteristická nehybnosť, trpnosť, úspornosť v pohyboch a gestách, ktorých protiváhou je rýchlosť a presnosť myšlienky na obežnej dráhe autorovho vnímania. (Mária Ferenčuhová)