Angela Nanetti es una autora italiana cuyas obras se caracterizan por una profunda comprensión del alma infantil. Sus historias a menudo exploran temas de familia, memoria y el poder de la imaginación. Nanetti aborda la escritura con un agudo sentido del detalle y un lenguaje poético que resuena en lectores de todas las edades. Su habilidad para capturar la esencia de la infancia y las complejidades de las relaciones humanas la convierten en una narradora excepcional.
Quando eu tinha quatro anos, tinha quatro avós, dois avós na cidade e dois avós no campo... Assim Toninho começa a contar suas lembranças de infância.. A figura central dessa história é seu avô extraordinário que mora no campo. Ele sobe nas árvores como ninguém, tem a companhia de uma gansa e adora a cerejeira Feliz. Um dia a prefeitura decide derrubar a cerejeira para construir uma estrada. Toninho e o avô fazem de tudo para protegê-la. Mas o velhinho já está muito cansado... Será que Toninho vai conseguir salvar Feliz?
Ďaleko od ľudí, uprostred tajomnej prírody s tušenými duchmi a škriatkami vyrastá Arno s malým bratom. Ich krásna mama ich vychováva sama. Sú im vzácne teplé koláčiky pána Lorenza, ale najvzácnejšie sú listy, ktoré Arnovi píše jeho vzdialený, nepoznaný otec – smelý muž, čo zvláda snežné cesty medzi vlkmi a medveďmi... Tak sa mu o ňom sníva... Arno vie, že otec sa vráti, keď sa nad dedinou ukáže kométa... Ktovie či by vydržal tak dlho čakať, keby nestretol zvláštneho človeka, ktorý mu povedal: „Nie sme to my, kto opúšťa svoje sny, sny opúšťajú nás. Ale bez svojich snov sa nezaobídeme...“ Ďalšie majstrovské dielo úspešnej talianskej spisovateľky, ktorej knihy sa prekladajú do dvadsiatich jazykov, je fascinujúcim rozprávaním o ťažkom živote, hľadaní ľudského šťastia a dozrievaní chlapca na muža. Kniha určená deťom, jej kvality sú však podnetom na zamyslenie pre každého...
Voi capite che mettere nome Adalberto a uno che entra due volte in una manica ed è giallo come una carota è una grossa responsabilità: e se resta davvero di questo calibro, come farà a portare un nome così impegnativo? Io credo che per questo hanno incominciato a misurarmi e a pesarmi tutti i momenti, e a festeggiare ogni centimetro e ogni etto in più. Il libro racconta, in prima persona, con un tono che sta tra l'intimistico e l'ironico, un anno di vita di Adalberto, un ragazzino undicenne alle prese con i problemi della crescita. Pubblicato per la prima volta nel 1984, Le memorie di Adalberto è stato il libro d'esordio di Angela Nanetti, ha ricevuto importanti riconoscimenti ed è stato tradotto in Portogallo, Spagna, Francia, Albania, Serbia, Ungheria. Romanzo di formazione, alla sua uscita fu salutato come un segnale preciso e inequivocabile di rinnovamento della letteratura per ragazzi in Italia. Angela Nanetti è un'autrice molto amata anche dal mondo scolastico perché abbina una grande profondità di analisi (anche nel caso di Adalberto, apparentemente più scanzonato) al gusto per la parola e la scrittura.
Poviedka známej talianskej spisovateľky pre deti a mládež, nositeľky ceny
Najlepší spisovateľ roka 2003, Andersenovej ceny Detský svet (Adalbertov
denník, 1985; Túlavé psy, 2000) a iných významných ocenení. Netradičný príbeh
vhodný pre deti od 13 rokov jednoduchým, pútavým a nenásilným, spôsobom hovorí
o tom, ako malá Agátka vníma násilie, s ktorým sa stretáva doma i v svojom
okolí a prekonáva ho vďaka svojej obrazotvornosti, ale aj priateľom; líške,
bábike a kocúrovi.
Román známej talianskej spisovateľky pre deti od 8 rokov s detektívnou
zápletkou z prostredia knižnice, kde je uložená aj stará kniha s mágovým
receptom na omladzujúci prostriedok. O recept, ktorý sa medzitým dostane do
knihy, ktorú si požičala vášnivá čitateľka, žiačka miestnej školy, však
prejaví záujem istý muž. Jeho nečestné spôsoby, ktorými sa ju snaží získať,
narobia tete knihovníčke ale aj spomínanej čitateľke nečakané problémy. Malému
mestečku tiež nebývalý rozruch. Záhada stratenej knihy sa nakoniec vyrieši.
Budete však prekvapení koho zásluhou.
