Andrea Euringer Bátorová Libros

This book studies performative art projects and strategies in the former Czechoslovakia in the 1960s and 1970s. It builds on the concept of the "art of contestation" as used by the Slovak art critic Tomáš Štraus, which refers to the exploration of the possibilities and limits of an individual artist's environment and their positioning within it. Regarding the complex sociopolitical situation in Slovakia during the 1960s, 1970s, and 1980s, the case studies in this book shed light on the relationships and points of contact between the official and unofficial arts scenes under Communist rule. These artistic sites seem to have been only partially mutually exclusive and autonomous systems. Instead, they could be conceptualized as interrelational systems. Performances, happenings, event-based activities, and interventions worked analytically as a kind of litmus test through which the paradoxical, ambiguous, and contradictory conditions of post-war art in Slovakia could be traced out.

Výskum akčného umenia na Slovensku pred rokom 1989 odhaľuje viaceré medzery v kontexte politického vývoja. Po roku 1989 sa alternatívne a neoficiálne umenie stalo centrálnou témou inštitucionálneho skúmania, čo vyžaduje podrobnú analýzu a dokumentáciu jeho vývoja. Slovenské akčné umenie 60. rokov, vznikajúce v rámci komunistického režimu, sa vyznačuje špecifickými charakteristikami, pričom obdobie 1965-1972 predstavuje prvú fázu tohto umenia. Táto etapa bola ovplyvnená pluralitou umeleckých smerov a medzinárodnými kontaktmi, pričom sa vyznačovala slobodnými experimentmi. Po roku 1972 došlo k návratu k socialistickému realizmu. Druhá časť výskumu sa zameriava na akcie Alexa Mlynárčika, ktorý v rokoch 1965-1972 zorganizoval významné podujatia. Hlavným cieľom bolo zhromaždiť podrobnú dokumentáciu týchto efemérnych akcií. Mlynárčikova umelecká činnosť získala výnimočnú pozíciu aj vďaka spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, pričom sa skúma jeho inšpirácia filozofiou nového realizmu a porovnanie s prácami L. Schwittersa, M. Duchampa a P. Manzoniho. Nové poznatky vyplývajú z porovnania s inými akčnými umelcami, ako sú happeningy Allana Koprowa a Wofa Vostella.