Iveta Zaťovičová Orden de los libros (cronológico)

Po prechádzajúcej knihe Matkin čas, ktorá sa v r. 2025 dostala do vybranej desiatky o prestížnu literárnu cenu Anasoft litera prichádza autorka s novým knižným príbehom Floriánov dom. Hlavnou postavou je bývalý stavebný majster Florián, ktorý vedie spokojný život so svojou ženou Rózou. Lekári ho volajú „chodiaci zázrak“, pretože s ťažkou diagnózou už aspoň rok na tomto svete nadsluhuje. Florián si však z toho veľa nerobí, napokon – všetko je v rukách Božích. Z letargie a vyrovnaného postoja k životu i smrti ho nečakane vyruší jeden telefonát. Zrazu je nútený aktívne konať a vyriešiť neočakávanú dilemu.

V malom meste sa udeje veľká udalosť – otvorenie novej banky. Pobočka v centre sa rýchlo stane stredom záujmu obyvateľov a mnohým úplne zmení život. Niekto v nej nájde zamestnanie, niekto nového blízkeho človeka a niekto dokonca sám seba. A potom sa nájdu aj takí, ktorí to všetko s príchodom banky postupne stratia. Každý z trinástich príbehov v knihe Vabank funguje aj samostatne, no podobne ako jednotlivé postavy v nich, i poviedky sú navzájom prepletené. Čitateľ tak stranu po strane odkrýva mozaiku príčin a následkov, ktoré vyústia občas do veselých, inokedy do takmer tragických, no vždy zásadných situácií. Mladí i starí, chudobní či bohatí, muži aj ženy, každá z postáv musí práve v takých chvíľach staviť všetko na jednu kartu. Hrať vabank.

Nová kniha Ivety Zaťovičovej usadí čitateľa do prvej triedy časostroja, ktorý ho prenesie a okamžite vtiahne do reality šesťdesiatych rokov v mestečku kdesi na juhu stredného Slovenska. Očami hlavnej hrdinky vnímame všednú, miestami absurdnú, inokedy komickú každodennosť života v pomeroch doby minulej. Úsmevné obrázky autorka s láskavosťou takmer „pelíškovskou" komponuje do pestrej mozaiky. Umne a vecne, tenučkou ceruzkou zažitého, ich jemne tieňuje a zhodnocuje.

V auguste 1944 matka Mária opúšťa svoje deti a odchádza do Bratislavy, aby priviedla svojho muža k rodine. Netuší, že vlak, ktorým sa vezie, je posledný, lebo na druhý deň vypukne Povstanie. Takto sa začína pútavý príbeh z konca druhej svetovej vojny a prvých povojnových rokov na slovensko-maďarskom pomedzí v okolí Krupiny a Šiah. Čas plný dramatických udalostí a zvratov spoznávame z pohľadu mladej Ilonky, ktorá často preberá zodpovednosť nielen za sestru, ale v neskoršom období i za vlastnú rodinu. Napriek chudobe a ťažkým podmienkam Ilonka zažíva mnoho pekných chvíľ i čaro prvej lásky. Autorka nás počas príbehu sprevádza okamihmi z prítomnosti, keď sa starnúca žena, Ilonka, vracia so svojou dcérou na miesta, kde prežila svoju mladosť. Ani po 60-tich rokoch príbeh úplne nekončí…

Svetlana je úspešná, ale osamelá žena, ktorá postupne prichádza o všetky svoje životné istoty. Po sklamaní v láske i v podnikaní sa utiahne na vidiek do opusteného domu po svojom otcovi, aby tu, v rodisku svojich predkov, spoznala hodnoty, ktoré sú pre ňu dôležité. Nájde tu nielen pokoj a stratenú sebadôveru, ale aj hlboké priateľstvo a možno… životnú lásku?“

Ktoré okamihy utvárajú smerovanie nášho života? Je to dotyk bosej nohy s mŕtvolou pod hladinou mora? Posledná noc, ktorú strávite osamote v posteli bývalého chlapca? Alebo odvážny telefonát mladej spisovateľke, čo v dome chová pavúky? Akým kľúčom triedi myseľ naše zážitky na tie, čo upadnú do zab-udnutia, a tie, ktorých sa nezbavíme po celý život? Len málokedy nachádzame odpovede na svoje otázky vo chvíli, keď si ich kladieme. Niekedy musíme na pochopenie vlastného príbehu čakať roky, inokedy môžeme (k nemu) dospieť za 24 hodín. Isté je, že či sme veselí, alebo nešťastní, život sa nezastavuje a za každé zatvorené dvere sa odvďačí otvorením ďalších.

Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna - hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť - a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho. Zdanlivo všedné situácie, v ktorých sa raz za čas všetci ocitáme, sa v knihe vďaka ústrednej dvojici menia na obrazy, plné napätia a melanchólie, ale aj lásky a pochopenia. Najdôležitejšie posolstvo príbehu - úprimnú snahu o zmierenie - podáva autorka šarmantne a s nadhľadom a aj vďaka tejto jemnej sile je finále každej z poviedok i finále celej knihy pre čitateľa krásnou katarziou.