Miroslav Pius Libros

Na začiatku ľudského poznania, v rannom veku ľudstva, potreboval človek odpovede na niekoľko základných bytostných otázok, aby dospel k predstave jedinečného, systematického, kozmického poriadku. Pravda, odpovede na základné otázky jeho vlastnej existencie mohli byť len také, aký bol stupeň jeho poznania sveta rozprestrierajúceho sa okolo neho. A tak vznikli mýty. Mýthos v starej gréčtine znamená rozhovor, rozprávanie. Mýtus, podobne ako sen, nám prináša príbeh v priestore a čase, príbeh, ktorý je vyjadrený symbolickým jazykom. Postupom času však mýty nahradil epos a dej eposov prešiel neskôr do rozprávok. Rozprávka je verným odrazom sveta, tak ako sa on javí primitívnemu človeku. V rozprávke hovoria ľudskou rečou vtáci, stromy, zvieratá, ba aj neživé veci. Je to oduševnená príroda. V rozprávke sa premieňajú zvieratá na ľudí a ľudia na zvieratá, a to sú staré prastaré prvky animizmu. Rozprávka je univerzálny útvar, ktorý nielen v minulosti, ale aj dnes odpovedá

Historicko-archeologická monografia o mohylách, hradiskách a sídliskách na Slovensku. Predmetom autorovho záujmu je civilizácia doby bronzovej na geograficky ohraničenom priestore, ktorý možno lokalizovať riekami Nitra, Žitava a Hron. Autor hľadá spojovacie cesty, po ktorých putoval bronz, bronzové šperky a zbrane z pôvodných maloázijskýchcentier na juhozápadné Slovensko s akcentom na civilizáciu na strednom Hrone, teda približne na území na oboch brehoch Hrona, po jeho toku až po ústie.

Autor sa v práci sústredil na literárny romantizmus. K jeho problematike pristupoval s presvedčením, že ho treba chápať ako výpoveď indivídua o sebe samom. V línii od Byrona cez Miczkiewicza po S. B. Hronoňa, S. Vozára, J. Francisciho autor sleduje napätie medzi Ja a Oni.