Nová básnická kniha nejvýznamnějšího slovenského básníka současnosti je zároveň první básnickou knihou nejbezvýznamnějšího slovenského básníka současnosti. Nová a první kniha nejvýznamnějšího a nejbezvýznamnějšího slovenského básníka současnosti vychází poprvé – a to v českém nakladatelství, a to samozřejmě ve slovenštině. Je úplně jedno, ako vznikol vesmír.
V zbierke Druhá naivita nájdeme štyri cykly nových, doteraz nepublikovaných básní autora, doplnené o niekoľko jednotlivých textov z predchádzajúcich súborov
Od zrna mikrokozmu k osudovým hviezdam a svitu na lesnej čistine, od fundamentálnych častíc ku kráse a osobitostiam približného pohľadu od červene k šípke, od siete k brečtanu , od možných časov k vnútornému času prvej a poslednej lásky. Počnúc mizanscénou v úvode knihy, na prvé čítanie takmer nezrozumiteľnou a neusporiadanou, až po pierko v závere zbierky, ktoré môže vnímavý čitateľ cítiť vo svojej dlani, autor nasleduje a básnicky rekonštruuje prirodzený svet, Husserlov Lebenswelt, svet nášho života, smerujúci od prírodovedeckých abstrakcií, ktoré svet nepozorujú ľudskými očami, ale očami teórií, k pišťaniu hniezdnej dutiny, k utváraniu miesta, kde je človek niekde doma.
Pôvabná, usmievavá kniha o dvoch priateľoch - Kláre a psíkovi Tuláčikovi, ako sa učia riešiť životné problémy. Sedem krátkych rozprávok sprevádzaných poetickými ilustráciami naznačuje, že naozaj dôležité a cenné sú skutočné potreby (domov, jedlo, láska) a so zbytočnosťami (zdanie, zhon, sláva) je zakaždým len veľa neužitočného trápenia. Kniha získala ocenenie Najkrajšia detská kniha roka Slovenska, medzinárodnú cenu "Corvi Bianchi" (Biele havrany), bola zapísaná do prestížnej Čestnej listiny IBBY (International Board on Books for Young people) Hansa Christina Andersena v Bazileji a zaradili ju tiež do stálej zbierky kníh Medzinárodnej knižnice v Mníchove.
„Začiatkom zimy mi zlyhala imunitka, takže som takmer celú zimu predriemal, zatiaľ čo sa mi kdesi v mysli vynárali staré grécke otázky... odkiaľ pochádzam... kam idem? No jedinou odpoveďou mi bola prehlbujúca sa melanchólia neviem, obraz padajúceho snehu za sklom, vločky prichádzajúce z oblakov vytrácaním a miznutím…“ Zbierka melanchólia neviem od Erika Jakuba Grocha (1957) je po básnickej senzácií nil, úvod (2018) druhé pokračovanie očakávanej básnickej tetralógie. Jej autor je básnik jedinečného výskytu. Už roky žije takpovediac v ústraní civilizácie. Možno aj táto realita ho podnietila k snovým reflexiám, z ktorých je zbierka vyskladaná.
Lyrické vyprávění o toulavém a rozverném pejskovi Tuláčkovi a jeho kamarádce Klárce, která se mu snaží splnit každé přání. Tuláček postupně zjišťuje, že ze všeho nejdůležitější na světě je kromě jídla, také teplo domova a vzájemná láska. Sedm příběhů o přátelství dívenky Kláry a zrzavého pejska Tuláčka. Pro děti kolem sedmi let.
Každodenní život přicházející z území “urban poetry“ v působivé básnické lyrice; citlivost a jemnost. Soukromé hodiny smutku jsou básnickou sbírkou i prvotinou Erika Jakuba Grocha, jež mu vynesli literární Cenu Ivana Kraska za debut. Bluesová zpověď básníka, jakou kniha dozajista je, vyšla poprvé v roce 1985 v samizdatovém vydání, oficiální vydání pak v roce 1989 v malém nákladu 400 kusů. V roce 2000 byla vydána reedice knihy v zkráceném autorském výběru....
Verše jednotlivých autorov sprevádzajú ilustrácie Jána Kudličku a grafický dizajn Pavla Chomu a táto výtvarná podoba knihy je rovnocennou a organickou súčasťou týchto sedemnásťslabičných básnických útvarov.
Kniha grafických noviel (komiksov) Erika Jakuba Grocha a čerstvej absolventky ilustrácie na VŠVU v Bratislave u profesora Kállaya Juliány Chomovej je zbierkou jedenástich, a, ako sa ukáže, necenzúrovaných príbehov, medzi ktorými nájdeme aj dva z autorovej rodinnej histórie - odvlečenie otca na jar 1945 do pracovného tábora na Kaukaze a príbeh maminej židovskej kamarátky Ester, ktorú v roku 1942 odviezli zo Sabinova do koncentračného tábora. Autorom sa podarilo spochybniť ustálené hranice medzi fikciou a skutočnosťou a invenčným výtvarným spracovaním povýšiť knihu na artefakt. V obmedzenom náklade 600 výtlačkov v netradičnom knihárskom spracovaní je určená rovnako deťom, ako aj milovníkom krásnych kníh.
Poslední básnická sbírka českého básníka, esejisty, uměleckého publicisty a kulturního organizátora, jedné z nejvýznamnějších osobností poválečné české kultury. Přestože autor knihu nedokončil, sbírka má všechny vlastnosti svrchovaného literárního díla. Jemná a jímavá pozdní Jirousova poezie se zde skrývá pod pozměněným názvem skutečné slovenské vsi Uloža, kde se Magor scházel se svým slovenským přítelem, básníkem Erikem Jakubem Grochem. Knihu edičně připravil a poznámkou opatřil Martin Machovec.
Mystical-magical tour po světe vnitřního exilanta z průlomu milénia – městského člověka, který si ještě moc dobře pamatuje odkud přišel, ovšem neví už, kam kráčí.
Prózu Píšťalkár možno prečítať ako rozprávanie o putovaní človeka, za ktorým sa skrývajú otázky týkajúce sa autenticity života, slobody a šťastia; je to umelecká reflexia o hodnotách časnosti a hodnotách večnosti, o hodnotách hmotných a duchovných, o živote, v ktorom namiesto princípu "mať" funguje princíp "byť".
Ďalším dôvodom, prečo sa dá Ábé, Aha a spol. označiť za výnimočnú detskú knihu, je – ak aj nie priamo aktuálnosť, kedy sa autor pohráva so súčasnými reáliami a technickými vymoženosťami posledných desaťročí – náročnosť, s ktorou k percipientovi pristupuje.
Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia religiózna. Jej pôsobivý obraz je umelecky pravdivý a preto čitateľsky oslobodzujúci. Z prvého vydania zbierky Em pred osemnástimi rokmi sa predalo takmer dva a poltisíc výtlačkov a kniha sa niekoľko mesiacov držala na prvých miestach v rebríčku Artfora.
Niekde medzi Uložou a „Uložou“, na miestach, ktoré predstavujú životný priestor média, prostredia a jeho sprostredkovateľa, existuje vzťah ustupujúceho autora s rozvoľneným, hravým jazykom, ktorým sa miesto rozširuje a dotvára. Knihu je možné čítať ako prepis – prenesenie záhrady a okolitých lesov na obydlie, nepatrný moment na večnú ikonu, básnika Erika na čitateľa Jakuba, a napokon, Uložu na „Uložu“.
