Miriam Laclavíková Libros

Monografia sa snaží predstaviť právne východiská majetkovoprávneho postavenia ženy privilegovaného stavu – šľachtičnej – v postavení dcéry, manželky alebo vdovy v stredovekom a novovekom Uhorsku. Monografia ponúka ucelený pohľad na právne postavenie ženy cez súbor jej osobitných majetkových a taktiež dedičských práv. Vychádza z relevantnej právnej úpravy (právne obyčaje, zákonné články) a osobitne z vtedajšej právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá konzervovala a pre celý novovek zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo v tomto období určené viacerými zásadnými skutočnosťami, ktoré vychádzali z tradičnej podriadenosti mužskému pohlaviu a z potreby ochrany ženy (osobitne v ohrozených pozíciách vdovy alebo dcéry – siroty/polosiroty). Ženy sa nielen spoločensky, ale aj právne vnímali ako slabšie, krehkejšie pohlavie (infirmitas sexus) neoplývajúce dostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadrilo Tripartitum v I. časti, čl. 91 slovami: „Verum quia puellae plerumque animi levitate seducuntur... (Dievčatá sú často oklamané pre svoju ľahkomyseľnú povahu...).“ Zdôrazňovaná krehkosť (slabosť či nestálosť) žien (fragilitas sexus) viedla v duchu ich ochrany k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a osobitných nárokov manželky vo vzťahu k majetku manžela (resp. k pozostalosti manžela). Zo zásadných osobitných práv žien (popri nemožnosti nadobúdať a tiež dediť donačné a nedonačné majetky a práva vyhradené len mužom) monografia podrobne rozoberá vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a vdovské dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda vnímala ako osobitné ženské práva (v ich vecnoprávnom a dedičskoprávnom chápaní bez presnejšej právnej kvalifikácie). Monografia tak čitateľovi ponúka, ako autorky dúfajú, zaujímavú historickú skicu na ženské uhorské elity v zúženom právno-historickom náhľade ich majetkovoprávneho statusu.

Zborník prednášok z on-line vedeckej konferencie, ktorá na konferenčnej stránke Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave prebehla od 15. 6. do 30. 6. 2017 na tému "Etika, slušnosť a spravodlivosť v práve". Predložené dielo je poctou prof. JUDr. Alexandre Krskovej, CSc., ktorá v tomto roku oslávila životné jubileum. Zároveň je aj blahoželaním kolegov z jej alma mater, i iných pracovísk, k udeleniu Radu Ľudovíta Štúra druhej triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj práva a právnej etiky.

Paní prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dovŕšila tohto roku krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti vychádza pocta, ktorou je vyjadrená úcta i uznanie. Pani profesorka Helena Barancová je spoluzakladateľkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a uznávanou osobnosťou právnej vedy v oblasti pracovného práva.

V druhom prepracovanom a doplnenom vydaní monografie predstavujú autorky, ktoré sa profesijne venujú právnej histórii, dejiny právnickej vzdelanosti a právnej vedy na Právnickej fakulte historickej Trnavskej univerzity počas jej 110-ročného pôsobenia v starobylom slobodnom kráľovskom meste Trnava v rokoch 1667 – 1777. Vo svojej monografii sa zameriavajú na fungovanie fakulty, predstavenie procesu výučby s inovatívnym zaradením výučby domáceho (uhorského) práva, premeny obsahového zamerania právnického štúdia, pôsobenie jednotlivých profesorov fakulty, predstavenie ich najvýznamnejších diel aj s prezentáciou výňatkov z nich. Ponúkajú pohľad na zmeny v uhorskom právnickom vzdelávaní pod vplyvom nových osvieteneckých teórií a zaradenie nových predmetov právnického štúdia (prirodzené právo). Nielen na kultúrne a vzdelanostné dedičstvo v monografii predstavenej trnavskej historickej právnickej fakulty sa snaží nadviazať od roku 1998 obnovená Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Zaujímavé dejinné peripetie, širší rámec pohľadu na novoveký univerzitný život, jeho organizáciu a istý minuciózny vhľad do novovekej uhorskej právnej vedy a azda omnoho viac ukryli autorky do tejto monografie, určenej odbornej právnickej verejnosti a všetkým záujemcom o dejiny právnického vzdelávania a právnej vedy.

Učebný text vyjadruje úsilie autorov o prehľadné, stručné a zrozumiteľné vysvetlenie základov tvorby vedeckej a odbornej práce.

Druhý zväzok štvorzväzkovej edície Prameňov práva na území Slovenska je pohľadom na formovanie novodobého štátu a práva na báze výberu z podstatných prameňov. Skúmaná etapa sa viaže k rokom 1790-1918, teda k značne historicky a právo-historicky exponovanému odbobiu, plnému revolučných zvratov i postupných evolučných zmien.