S neobyčajnou psychologickou hĺbkou vykresľuje zložitý zápas človeka o prežitie v nepriateľskom prostredí. Dejová zápletka sa sústreďuje na konflikt medzi dobrom a zlom. Stavia proti sebe skromného obchodníka a poľnohospodára Bernarda a bezohľadne chamtivého zemepána Nestora, ktorý sa spolieha na svojich zabijakov, zradných a nepevných, no závislých od vôle silnejšieho.
Na pozadí exotického prostredia zaoceánskej lode, ktorá vezie šťastných výhercov lotérie na výletnú plavbu do neznáma, autor zobrazil vrstvy juhoamerickej spoločnosti najmä prostredníctvom ich konania a vzájomných vzťahov. Po nepredvídaných udalostiach sa jeho hrdinovia ocitajú v situácii, keď sú nútení komunikovať, čo vyvoláva hlboké rozpory. Konformizmus, opatrníctvo a ľahostajnosť ostro kontrastujú so zmyslom pre zodpovednosť a odhodlaním statočne čeliť ťažkostiam v kritickom okamihu, ako to vidíme u profesora Medrana a Chlpáča. Tieto protipóly ľudského charakteru sú výstižne stelesnené i v ženských typoch, ako je napríklad príslušníčka meštiackej vrstvy pani Trejová a na druhej strane nekonvenčná krásavica Paula i intelektuálka Claudia. Pomerne jednoduchý dej podfarbuje a oživuje nepretržité napätie vyvolané rozličnými záhadnými okolnosťami plavby, ako je čudná posádka, uzavretie prístupu do zadnej časti lode a podobne, ktoré budia u cestujúcich pocity nedôvery a neistoty, vrcholiace absurdnou smrťou jedného z nich. I ked Cortazár venuje značnú pozornosť vnútornému svetu svojich hrdinov, vie pôsobivo opísať i bežné životné situácie, za ktorými možno tušiť nové rozmery a významy, lebo skutočný svet sa uňho svojrázne prelína so svetom fantázie, a azda práve pre tieto hodnoty si román získal čitateľov v Európe a Amerike.
Autor podáva príbehy a životné osudy detí sertaa – banditov jaguncov brázdiacich pusté a neľútostné planiny, kde na každom kroku číha smrť v rozličných podobách, proti ktorej bojujú, dôsledne zachovávajúc pravidlá vlastného mravného zákonníka. Za samotným príbehom vykresleným ústamihrdinu Riobalda – bývalého banditu, skrýva sa motív hľadania princípu dobra a zla symbolizovaného jednotlivými charaktermi.
El tema de El otoño del patriarca, que por su estructura y su lenguaje no tiene precedentes en la literatura latinoamericana y ni siquiera en la obra del autor, son las ilusiones y la soledad irremediable del poder encarnadas en una figura anónima y mítica que es la de muchos patriarcas de la America Latina pero también, de algún modo, el protagonista ejemplar de las calamidades y tribulaciones humanas que aquí se manifiestan como representaciones de un delirio omnipotente y solitario, de destrucción y pesadumbre.