Andrej Červeňák Libros

Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes... Legenda je doplnená reflexiami súčasných teoretikov literatúry a filozofov. Úvahy Jána Tužinského, Andreja Červeňáka, Miloša Ferka a Romana Michelka poukazujú na rôzne konotácie a recepčné možnosti Legendy. Všetci uvažujú o tom istom, ale využívajú pritom rôzne kultúrne a duchovné inšpirácie – ruské, nemecké, francúzske atď. Preto táto publikácia má predpoklady syntetizovať filozoficko-sakrálne výdobytky ľudstva a pootvoriť dvere pre ich možné využitie v budúcnosti. Zostavil Andrej Červenák Poéma o Veľkom inkvizítorovi je prebtaná z vydania F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci , Tatran 1990, preklad Ján Ferenčík Vydanie prvé

Monografie s podtitulem Člověk a básník . Z obsahu: Jedinečnosť prírodného indivídua, Zápas sociálnej osobnosti, Tragédia duchovnej individuality, Puškin a Slovensko

Dielo je výsledkom práce 13-členného kolektívu autoriek a autorov, rusistov, pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV, filozofických fakúlt UK v Bratislave, UKF v Nitre a Prešovskej univerzity, ako aj doktorandov. Vedúcou autorského kolektívu je doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., z ÚSvL SAV. Dielo, ktoré je určené širšej verejnosti, obsahuje 550 hesiel ruských spisovateľov, textov anonymných autorov (pri stredovekej literatúre) a taktiež vecných hesiel zameraných na špecifické fenomény ruského literárneho života. Súčasťou slovníka je aj stručný náčrt dejín ruskej literatúry, bibliografické údaje ku každému autorskému heslu (napr. najdôležitejšie vydania, preklady, sekundárna literatúra), pomocný a doplnkový aparát (zoznam prameňov, internetový adresár). Slovník predstavuje ruskú literatúru v celom jej priereze, so všetkými fenoménmi dobového literárneho života, ale svoju úlohu zohrávala aj rezonancia jednotlivých autorov v slovenskom kultúrnom priestore, hoci pri ich výbere odzneli od oslovených odborníkov aj protichodné názory.

„Dostojevského sny odhaľujú také dimenzie človeka, ktoré sú tušené, očakávané iba v podvedomej (dokonca nevedomej, iracionálnej, imanentno-transcendentálnej) podobe. Sny sú signálmi začiatkov a koncov človeka, ktoré doposiaľ nepoznáme. Vďaka trom snom Rodiona Raskoľnikova sme oveľa bližšie a hlbšie k všeľudskej, našej i sujetovej podstate – k všeľudskej hádanke i tajomstvu života a ľudského údelu, o ktorý ide v románe Zločin a trest a v troch Raskoľnikovových snoch.“ (text z prebalu)