Básnická debutová zbierka autora zo Senice je plná čarovnej nehy, poetických okamihov, farieb, vôní a zmyslového dráždenia, ale najmä lásky a spomienok na ňu. V básňach sa zrkadlia vzťahy k žene, matke, starej matke, k ľuďom, k svetu... DOTYKY LÁSKY Jozefa Kolibeckého sú napísané zo srdca a pre srdcia iných, v ktorých rovnako ako v tom jeho prebýva láska. Pretože láska je všetko... všetko, čo potrebujeme.
Život je pochod púšťou, ideš ňou sám, bez pomoci. Tvár pálená horúcim slnkom, telo jazvené, bičované zrnkami piesku. Tvoje srdce však túži nájsť prameň nový, ako bolo na počiatku, než vstúpil si v tú púšť. Autor Jozef Kolibecký veľmi citlivo pristupuje k témam bežného života a čitateľovi otvára dvierka do tajných komnát svojho srdca, ktoré vstrebáva pocity vývoja doby, krásy prírody i behu života.
Básne píše doba – život, ktorý plynie ako voda, vánok jarný. Básnik srdcom vníma každý závan vetra, načrie svojím džbánkom vo vodách doby a všetko poskladá v rým. Veď život vždy raz skončí, báseň ostane však na veky, prechádza z doby starej a ustatej v ďalšiu etapu ľudskú. Autor vo svojej siedmej knižke prináša básne o pokore, láske, mieri a ľudskom srdci. Veríme, že sa zapáčia ako tie predošlé.
Básnická zbierka Človek v človeku ponúka pohľad autora na púť človeka ako jedinečnej bytosti, na hľadanie samého seba, ale aj viery a nádeje v tomto neraz chaotickom svetskom bytí.
Eva, ľahtikárske dievča, časom žena a matka, sa viac zaujíma o svoje blaho než o potreby blízkych – manželov, ktorých si nebrala z veľkej lásky, ani detí, ktoré z týchto zväzkov vzišli. Všetko dianie okolo seba pociťuje ako zbytočnú príťaž na ceste k radovánkam a rozkošiam. Jediné, čo jej neprekáža, sú peniaze, kvôli ktorým je schopná urobiť mnoho nepekných vecí – hoci aj ubližovať vlastnej rodine. Ibaže dokedy je možná takáto riskantná hra? Koľko životov zničí a aká bude odplata? Zostane počínanie Evy bez trestu a následkov? Autor Jozef Kolibecký vo veršovanom príbehu Hra s osudom približuje prekliatie dvoch generácií jednej rodiny.
Napriek rôznym pocitom, ktoré sa nesú časom, v našej mysli nech zostane láska. To je motto druhej básnickej zbierky Jozefa Kolibeckého, autora zo Senice. I zbierka POCITY rovnako ako prvá zbierka Dotyky lásky je plná poetických okamihov a zmyslového dráždenia, ale najmä intímnych pocitov, myšlienok či nálad autora voči láske, žene, ľuďom, svetu a udalostiam obklopujúcim nejedného z nás.