Bookbot

Mocné ženy alebo ženy moci?

Valoración del libro

Parámetros

  • 224 páginas
  • 8 horas de lectura

Más información sobre el libro

Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.

Compra de libros

Mocné ženy alebo ženy moci?, Jana Oravcová

Idioma
Publicado en
2014
Encuadernación
(Tapa blanda)
Te avisaremos por correo electrónico en cuanto lo localicemos.

Métodos de pago

4,0
Muy bueno
1 Valoraciones

Nos falta tu reseña aquí

Título
Mocné ženy alebo ženy moci?
Idioma
Eslovaco
Editorial
Csy
Publicado en
2014
Formato
Tapa blanda
Páginas
224
ISBN10
8097185202
ISBN13
9788097185206
Serie
Calificación
4 de 5
Descripción
Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.