Valaská škola mravúv stodola

Autor v tejto knihe reflektuje etiku medziľudských vzťahov prostredníctvom 21 biblických pastierskych príbehov, ktoré chronologicky sledujú dejiny spásy od starozákonných pastierov po zrodenie Dobrého pastiera Krista. Tento koncept prepája biblické a súveké udalosti, pričom sa v nepriamej polemike s európskou pastorálnou literatúrou zameriava na realistické opisy každodenného života pastierov, ako sú bitky o pasienky a ťažká práca. Autor však občas uplatňuje idealizáciu, najmä pri postavách biblických pastierok. V 59 dvanásťveršových strofách každého príbehu ponúka súhrn praktických rád pre súkromný aj verejný život, pričom sa riadi zásadou „poúčať a zabávať“. Gavlovič čerpá z biblickej, antickej, stredovekej, humanistickej, barokovej a ľudovej slovesnosti, pričom jeho prístup k morálnym zásadám nie je jednostranný. S porozumením pre ľudskú krehkosť skúma rovnaké javy z viacerých perspektív, presvedčený, že každý človek má v sebe niečo dobré. Úroveň mravnej integrity komunity odvodzuje od celistvosti jej členov a svedomie vyzdvihuje ako najvyššiu normu zodpovednosti pred Bohom i blížnym.