Veľa kriku pre nič

Shakespeare sa rád dal inšpirovať. Nielen staršími autormi – často aj sám sebou. To najlepšie však vymyslel vždy sám. Platí to aj o hre Veľa kriku pre nič, a v nej najmä o vzťahu Beatrice a Benedika. Tí dvaja vedú medzi sebou veselú vojnu, plnú nádherne štipľavých replík – až kým nezistia, že sa vlastne majú radi.