Bookbot

O večnosti sveta. O najvyššom dobre čiže o živote filozofa

Parámetros

  • 150 páginas
  • 6 horas de lectura

Más información sobre el libro

Kniha prináša preklad dvoch textov u nás menej známeho filozofa Boethia z Dácie v preklade medievalistu Michala Chabadu. Je doplnená úvodnou štúdiou, ktorá približuje život a dielo tohto dánskeho filozofa, načrtáva základné body jeho filozofie a problémy, ktoré súviseli s prijatím jeho myšlienok najmä v stredoveku. Boethius bol na jednej strane povolaním filozof a preto sa na základe svojej profesie nesmel vyjadrovať k otázkam viery. Na druhej strane to bol však aj veriaci človek, ktorý sa pokúšal ukázať, že viera a filozofia, respektíve viera a rozum si nemusia nevyhnutne oponovať, nejde o protirečivé „dve pravdy“ – oba prístupy sa totiž dívajú na totožný predmet z odlišných perspektív, pričom je každý osebe autonómny. Michal Chabada v závere svojej štúdie uvádza: „Ak niektorí stredovekí teológovia, najmä autori 219 odsúdených téz, chápali filozofiu ako dobrú slúžku teológie, no videli v nej aj nebezpečnú rivalku, tak Boethius ne­môže zo svojich profesijných dôvodov chápať filozofiu ako dobrú slúžku, to môžu posúdiť len teológovia z profesie, no chápe ju najmä ako samostatnú, slobodnú a veľmi zve­davú vedu, ktorá sa môže stať partnerkou teológie.“

Compra de libros

O večnosti sveta. O najvyššom dobre čiže o živote filozofa, Boethius Z. Dácie

Idioma
Publicado en
2012
Encuadernación
(Tapa blanda)
Te avisaremos por correo electrónico en cuanto lo localicemos.

Métodos de pago

Nadie lo ha calificado todavía.Añadir reseña

Título
O večnosti sveta. O najvyššom dobre čiže o živote filozofa
Idioma
Eslovaco, Latín
Publicado en
2012
Formato
Tapa blanda
Páginas
150
ISBN10
8089488056
ISBN13
9788089488056
Serie
Descripción
Kniha prináša preklad dvoch textov u nás menej známeho filozofa Boethia z Dácie v preklade medievalistu Michala Chabadu. Je doplnená úvodnou štúdiou, ktorá približuje život a dielo tohto dánskeho filozofa, načrtáva základné body jeho filozofie a problémy, ktoré súviseli s prijatím jeho myšlienok najmä v stredoveku. Boethius bol na jednej strane povolaním filozof a preto sa na základe svojej profesie nesmel vyjadrovať k otázkam viery. Na druhej strane to bol však aj veriaci človek, ktorý sa pokúšal ukázať, že viera a filozofia, respektíve viera a rozum si nemusia nevyhnutne oponovať, nejde o protirečivé „dve pravdy“ – oba prístupy sa totiž dívajú na totožný predmet z odlišných perspektív, pričom je každý osebe autonómny. Michal Chabada v závere svojej štúdie uvádza: „Ak niektorí stredovekí teológovia, najmä autori 219 odsúdených téz, chápali filozofiu ako dobrú slúžku teológie, no videli v nej aj nebezpečnú rivalku, tak Boethius ne­môže zo svojich profesijných dôvodov chápať filozofiu ako dobrú slúžku, to môžu posúdiť len teológovia z profesie, no chápe ju najmä ako samostatnú, slobodnú a veľmi zve­davú vedu, ktorá sa môže stať partnerkou teológie.“