Z ďalekých ciest

Alexander Mach (1902-1980) sa už počas teologického štúdia angažoval v ľudáckom hnutí ako organizátor, novinár a rečník. V roku 1929 bol obžalovaný v procese s Dr. V. Tukom a stal sa vedúcim predstaviteľom mladej generácie autonomistického hnutia, presadzujúc radikálne názory. V rokoch 1936-1939 bol šéfredaktorom Slovenskej pravdy, ktorá sa pod jeho vedením stala najčítanejším slovenským denníkom s nákladom až 100 000 výtlačkov. Po vyhlásení slovenskej samostatnosti zastával viaceré významné funkcie, vrátane šéfa Úradu propagandy a ministra vnútra. Po vojne ho Národný súd odsúdil na 30 rokov, pričom vo väzení strávil rovnaký čas ako v politike. Po prepustení v roku 1968 sa vrátil k rodine a obnovil vzťahy s osobnosťami z minulosti, vrátane Jozefa Kútníka-Šmálova, s ktorým spolupracoval na preklade Žalmov. Na podnet priateľov a príbuzných začal písať svoje spomienky, ktoré sú cenným príspevkom k poznaniu slovenskej politiky prvej polovice 20. storočia. Výber z jeho memoárov, pripravený Františkom Vnukom a Karolom Kubíkom, zachytáva jeho dramatické zážitky, skúsenosti a postrehy.