Starý Vajanský

Kniha Starý Vajanský, ktorá ostala v pozostalosti literárneho historika Ivana Kusého (1921 - 2000) ako rukopisné torzo, završuje autorov projekt vajanskovskej monografie, tvorenej časťami Mladý Vajanský (1987) a Zrelý Vajanský (1992). Publikovanie tretej časti je nielen dodatočným zavŕšením trilógie, ale najmä pripomenutím vedeckého odkazu I. Kusého. Knihu tvorí osem štúdií, pričom jednotlivé kapitoly sa týkajú niekoľkých, svojou žánrovou povahou rozdielnych textov: románov (Koreň a výhonky, Kotlín), životopisnej portrétovej štúdie (Život Štefana Moysesa), programovej eseje (Nálady a výhľady) a kratších sentimentálnych próz (Pančava, Medián, Zločin a pokánie). Prostredníctvom nich I. Kusý ukazuje premeny hodnotových ťažísk a formulovanie nových tematických dominánt v literárnych prácach S. H. Vajanského z prelomu 19. a 20. storočia.