Karol Ondreička Libros

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa stala súčasťou svetovej literatúry a inšpirovala mnohých slávnych autorov, hudobníkov a výtvarníkov. Arabský text je najznámejší, no len málo prekladateľom sa podarilo preložiť ho celý. Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde vznikli tieto známe rozprávky, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu do Indie, odkiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi. Kráľovná si vykupuje život zaujímavými príbehmi, pričom jej rozprávanie trvá tisíc a jednu noc, čím udržiava kráľovu pozornosť. V ďalších príbehoch, ako je Rozprávka o kupcovi a džinovi, traja starci zachraňujú nešťastného kupca svojimi rozprávkami. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši, pričom aj v Rozprávaní o krajčírovi a ďalších postavách musia hrdinovia vyrozprávať zaujímavé príhody, aby sa vyhli smrti. Príbehy sú podávané anonymnými rozprávačmi tak presvedčivo, že čitateľa uchváti imaginárny svet, kde sa odráža myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Texty sú doplnené sugestívnymi ilustráciami Karola Ondreičku.

Knižka riekaniek a básničiek, ktoré rozprávajú príbehy o lenivom vrabčiakovi Čimovi, ktorý sa po mnohých príučkách nakoniec stane správnym vrabčím otcom.

Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.

Hrdinkou tohoto románu je 15 letá dívka Milena, která se nemůže smířit s tím, že její tatínek, dobrý člověk, je ve vězení.

Dezső Kosztolányi (1885-1936), básnik, prozaik, literárny kritik a publicista, patrí k skupine spisovateľov, ktorí na prelome storočia položili základy modernej maďarskej literatúry. Jeho historický román Krvavý básnik Nero (1922) je skvelou štúdiou vnútorného myšlienkového sveta samovládcua despotu, ktorý netúži byť veľkým politikom, ale veľkým básnikom, pričom je aj v jednom, aj v druhom len úbohým diletantom. Jeho diletantstvo v spojení s neobmedzenou mocou prerastá do šialenstva a Nero, utrýznený bezobsažným umeleckým nepokojom, dá v básnickej žiarlivosti a pomatenosti zavraždiť básnikov, ku ktorým boli múzy milostivejšie, vlastnú matku i manželku a napokon aj svojho starého učiteľa Senecu, „toho majstrovsky klzkého dvorana a sofistu, ktorý je napriek všetkému predsa len skutočným filozofom a naozaj veľkým literátom", ako ho vo svojom liste, vzdávajúcom hold Kosztolányiho umeleckému majstrovstvu, charakterizoval sám Thomas Mann. Cez postavu Nera, cez jeho mravný a telesný úpadok stvárnil Kosztolányi aj rozpadajúcu sa Rímsku ríšu, rozhlodanú anarchiou, strachom a chaosom. A práve v tom, že Kosztolányi poukazuje na hodnoty pošliapané v prachu a dovoláva sa ich vzkriesenia a obnovy, tkvie silné posolstvo jeho románu.

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.