Elena Mannova Libros

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Krátke dejiny Slovenska sú určené širokému okruhu záujemcov o históriu, ktorí sa neuspokoja s obyčajným opisom udalostí, ale sú ochotní uvažovať o faktoroch minulosti, ktoré ovplyvňujú našu súčasnosť. Publikácia odráža rozširujúci sa tematicky záber modernej slovenskej historiografie. Okrem tradičných tém sa autori venujú tiež každodennému životu a kolektívnym identitám, hodnotovým postojom, dlhodobej akumulácii duchovného, vedomostného a kultúrneho kapitálu, ktorý sa budoval celé generácie, bez ohľadu na revolúcie a prevraty.

Úspešná kniha, ktorá vychádza v druhom vydaní, rozoberá základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Jednotlivé kapitoly poukazujú na obsahovú a funkčnú podobnosť mýtov. Všímajú si mýtizáciu literárnej, cirkevnej či ľudovej tradície najmä v 19. storočí a jej politické využívanie, ktoré trvá dodnes. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi” ako všetci ostatní, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia. Obľúbené mýtické rozprávania sú súčasťou našej tradície, nemali by sme však zabúdať na „žáner“, do ktorého tieto príbehy patria.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.

Trinásť štúdií predstaviteľov rakúskej a slovenskej historiografie, literárnej vedy, etnológie, muzikológie, teatrológie a dejín o umení sa zaoberá mnohovrstvovým utváraním kolektívnych identít v stredoeurópskom regióne. Historickú pamäť spoločností v tomto regióne neformovala homogénna národná tradícia, ale etnicko-kultúrna pluralita a heterogenita. Na príkladoch literatúry, hudby, divadla, architektúry, verejného urbánneho priestoru, pohrebného kultu a dobročinnosti autori predstavujú rituály upevňujúce identitu, „zásobárne“ kolektívnej pamäti a médiá identifikačnej politiky.

Devätnásť štúdií o meštianskosti a občianskosti na Slovensku z pohľadu historiografie, právnej vedy, filozofie, sociológie, etnografie a literárnej vedy. Jednotlivé príspevky analyzujú rolu meštianskych vrstiev v agrárnej spoločnosti, kontext sídelného vývoja, zmeny elít, politické myslenie, ponímanie právneho štátu a volebné správanie sa obyvateľov. Literárnovedecké štúdie sa venujú toposu mesta a spoločenskému životu mešťanov s koncentráciou na niektoré znakové systémy doby. Kultúrno-antropologická časť knihy (o Židoch, ženách, o obraze vyšších vrstiev vo folklóre, o ústnej tradícii v rodinách inteligencie) poukazuje na pluralitu rovín, elementov a kódov materiálnej a duchovnej kultúry meštianskych zoskupení. Príspevky o bývaní a kultúre odievania zdôrazňujú, že Slovensko sa nevyčleňovalo zo strednoeurópskeho kontextu. Spolky ako dôležité inštitúcie meštianskeho a občianskeho života sú predmetom záujmu článkov o ženských, branných, telocvičných a športových dobrovoľných združeniach.