Barcelona. 21 cm. 446 p. Encuadernación en tapa blanda de editorial ilustrada. Colección 'Narrativa actual', numero coleccion(8). Pasternak, Boris Leonidovich 1890-1960. Doktor Zhivago. Revisión a partir del original ruso, Yolanda Martínez. Traducción de: Doktor Zivago. Gutiérrez, Fernando. 1911-1984. Narrativa actual (RBA Editores. 1994). 8 .. Este libro es de segunda mano y tiene o puede tener marcas y señales de su anterior propietario. ISBN: 84-473-0681-X
Fassung in russischer Sprache! Schuld und Sühne ist der 1866 erschienene erste große Roman von Fjodor Dostojewski. Der Roman wurde, während Dostojewski laufend weitere Kapitel schrieb, als Feuilletonroman in 12 Fortsetzungen in der Monatszeitschrift Russki Westnik veröffentlicht, beginnend Ende Januar 1866 und endend im Dezember 1866.
"Románom Zmiznutie zavŕšil Jurij Trifonov svoje dielo aj životnú púť. Nebola ľahká - patril k tým spisovateľom, čo sa nedali podplatiť, lebo ich hlavnou životnou zásadou bolo konať v zhode s vlastným svedomím.
Dielo z autorovej pozostalosti pripravila na vydanie jeho manželka. Pripravila, lebo zostalo nedokončené, písanie prerušila smrť. Nevedno, ako by ho bol spisovateľ ukončil, ale aj v tejto podobe pôsobí ucelene. Trifonov ho pokladal za svoj denník, mal ho poruke a prispieval doň celé roky.
Vlastné detstvo a mladosť autor opisuje z pozície syna „nepriateľov ľudu", lebo za takých boli vyhlásení jeho rodičia. Takýto osud postihol tisíce sovietskych ľudí. K silným stránkam rozprávania patrí opis „technológie", ako sa vyrábali „nepriatelia ľudu", a praktík vtedajšieho režimu. Trifonov sa neuspokojil iba s konštatovaním, že obdobie kultu osobnosti bolo obdobím ťažkých deformácií politického a spoločenského života, ale hľadal odpoveď, ako k nim vôbec mohlo dôjsť. Jeho hľadanie nebolo samoúčelné, hľadal pravdu preto, aby sa podobné tragické obdobie už nikdy nezopakovalo."
Z anotácie na prebale
V románe súčasného estónskeho prozaika a dramatika Matiho Unta nevzbĺkli všetky srdcia odrazu, lebo román Jesenný ples, ktorému dal autor podtitul Scény z mestského života, rozhodne nie je rozprávka. Mati Unt má ďaleko od idealizovania, od sentimentálneho fňukania i od optimistického vyriešeniaľudských osudov. Vidí presne a reálne, aj keď je z toho niekedy smutný. Svoj smútok však veľmi dobre maskuje iróniou a paródiou, čo niekedy vzbudzuje dojem, že sa vysmieva. A možno aj áno. Možno je výsmech z hlúposti smutný. Alebo žeby boli, naopak, smútok a osamelosť smiešne?
