Rudolf Jašík Orden de los libros (cronológico)

Baladicky laděné povídky, představující básně v próze a odehrávající se v prostředí Horních Kysuc za předmnichovské republiky v době hospodářské krize, vypovídají o bídě a osamělosti člověka. Svazek spojuje povídkovou knihu Černé a bílé kruhy (Mrtvé oči, Čas měděných tváří, Vrána šedivka, Měsíc na vodě, Tři poutníci) a fragmentární prózu Pověst o bílých kamenech.

Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.

Čierne a biele kruhy; Povesť o bielych kameňoch; Mŕtvi nespievajú. Zostavil Imrich Vaško.

Povesť o bielych kameňoch je torzo básnickej novely spisovateľa Rudolfa Jašíka, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (vyšlo posmrtne). Jašík najprv napísal iba baladu o starcovi, ktorý znenávidel všetko živé v doline, lebo mu ublížil svet...,tragický príbeh o človeku, čo si chcel brániť svoju ľudskú dôstojnosť protestným útekom od života spoločnosti, a napokon v ňom predsa ľudská dôstojnosť zahynula strašne a neľudsky udupaná. Ale to Jašíkovi nestačilo. Po rokoch, ako rástol jeho talent, príbeh dotváral, dával mu novú podobu a zmysel, domýšľal ho ideove i umelecky.

Na břehu pruzračné řeky je Jašikovou prvotinou. Odehrává se na horních Kysucích v předmnichovské republice v letech nejtěžší hospodářské krize. Ustředním dějovým motivem je zde láska dvou mladých lidí Marie a Štefana. Její vznik, růst i tragické zkoušky se odehrávají na břehu řeky,, Kysuce", kde domovem je krása a děsivá bída. Tuto bídu nesou jedni s trpným zoufalstvím, druzí proti ní bojují. Je to doba těžkých třídních zápasů, demonstrací a hladových pochodů.

Román o první lásce osmnáctileté židovky Evy a Slováka Igora, je v jádru balada o očistné síle lásky na pozadí války. Současně je to román o osudu židů v malém slovenském městečku za války, kde se rodí hrdinové i zrádci.

V románe sa striedajú dve dejové línie. V prvej venuje autor pozornosť životu na Slovensku v mestečku Pravno. V druhej, v širokom epickom zábere zobrazil autor osudy vojakov na východnom fronte

Mrtví nezpívají je trilogie slovenského prozaika, básníka a publicisty Rudolfa Jašíka, kterou však už nestihl dokončit. Završení jeho tvorby s tématem protifašistického odboje.

Čierne a biele kruhy tvorí päť čarovných noviel z autorových rodných Kysúc, o jedinečnom živote vrchárov, ktorým osud vpísal do sŕdc čistú a veľkú lásku k životu na grapách, preťatých priezračnou riekou Kysucou. Ľudský údel a osud obyvateľov clivokrásneho kraja, to je ústredná témaknihy, naplnenej od začiatku do konca takými otrasnými príbehmi, že ich možno plným právom nazvať malými tragédiami.

'Láska je nesmrteľná.Neumiera.Len ide do hrobu.'V románe Námestie svätej Alžbety tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jednotlivcov s prvými prejavmi neľudského fašizmu. Psychologicky hlboko a umelecky prekrásne zobrazil viaceré typy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi a Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu podmieneného osobným nešťastím. Igor, jeden z dvojice mladých ľudí v románe, vymenil po otcovej smrti lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky, ktorá je jediným svetlým bodom v chmúrnom živote chlapca z periférie, vyrve mu ho fašistický prisluhovač. Najvýsostnejšou hodnotou v Jašíkovom básnickom a ľudskom vesmíre, ako konštatuje A. Matuška, je láska. Ľúbostný príbeh Igora a Evy, posvätný spev mladých sŕdc, je hlboko dojímavý, pravdivý a organicky začlenený do románového celkou. Spisovateľ tu podal 'najcelistvejšie svoje krédo o ľudskej duši, jej protikladnosti a šírave'.

Na brehu priezračnej rieky je baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín. Dielo slovenského básnika, publicistu a prozaika Rudolfa Jašíka prvýkrát vyšlo v roku 1956.